SAE – Geografia

Krajina sa nachádza na Arabskom polostrove, medzi Saudskou Arábiou a Ománom. Leží na pobreží Perzského zálivu.

Krajina má rozlohu 83 600 km2.

Forma vlády je federácia siedmych emirátov s jedným zákonodarným orgánom. Na čele štátu stojí prezident a na čele vlády premiér.
Hlavným mestom je Abu Dhabi. Úradným jazykom je arabčina a oficiálnym náboženstvom je islam.

arab. názov : Dawlat al-Imárát al-Arabíjah al-Muttahidah

hl. mesto : Abu Dhabi

naj. mesto : Dubaj

nezávislosť od Británie – 1971

jazyk: arabčina

16,6 % Emiráťania, zvyšok prisťahovalci

vláda : konštitučná federácia absolutistických monarchií, koncilom je volený prezident, ale členovia koncilu sú dediční vládcovia, prezident Chalífa bin Zayed al-Nahyan

rozloha: 83 600 km2

v HDP na obyvateľa 5. miesto na svete

mena: dirham

populácia: 8 264 000

Emiráty: Abu Dhabi, Adžman, Dubaj, Fudžajrah, Ras a l-Chajmah, Šardžah, Um al-Quwain.

zavlažovaná pôda : 2300 km2

 

 

Poloha

Emiráty sú situované v juhozápadnej Ázii, vo východnej časti Arabského polostrova. Krajinu obmýva Ománsky a Perzský záliv.

Na severe prechádza do Hormuzskej úžiny –strategický prieliv.

Hraničí s Katarom, SA (530 km – najdlhšia hranica), Ománom. Územie, kde hraničí s Katarom je sporné, oblasť Chawr al-Udajd, sporné je aj, či vôbec  s Katarom hraničí.

Presná rozloha krajiny sa nedá celkom presne určiť, kvôli nárokom na mnohé ostrovy v Zálive, chýbajú aj údaje o rozlohe týchto ostrovov. Mnoho hraníc UAE ostáva nevyznačených, hlavne hranica so SA.

Najväčší emirát Abu Dhabi predstavuje 87% rozlohy UAE.

Sformovanie UAE

Oblasť  pôvodne pozostávala z kmeňových celkov, medzi sebou súperiacich. Vďaka neustálym útokom na lode sa toto územie nazývalo aj Pirátske pobrežie (17-19. st.)

Roku 1820 uzavreli miestni šejkovia medzi sebou mierovú dohodu, ktorá mala ochrániť námorné obchodné záujmy . Napriek dohode prepady pokračovali až do roku 1835. V roku 1853 bola podpísaná dohoda medzi šejkami a Veľkou Britániou.

Spojené kráľovstvo podpísalo s miestnymi šejkami ďalšiu dohodu roku 1892, zabezpečujúcu lepšie a bližšie vzťahy s Európou. Zoskupenie je označované ako Trucial Sheikhdoms („spriatelené šejchstvá“). V zmluve sa zaväzovali, že sa nevzdajú žiadneho so svojich území v prospech inej krajiny ako Veľkej Británie a šejkovia nebudú nadväzovať  vzťahy s inými krajinami bez toho, aby to diskutovali najprv s UK. UK sa na výmenu zaviazalo poskytnúť v prípade potreby tomuto zoskupeniu vojenskú pomoc. Touto sériou zmlúv s Britániou sa vytvoril základ pre vznik budúcich Spojených arabských emirátov.

Hranice vyčleňujúce Emiráty od okolitých krajín sa pevne určovali až v priebehu 20. storočia. Roku 1968 ukončilo UK svoju dohodu so šejchstvami. Vznikla iniciatíva na utvorenie únie s Katarom a Bahrajnom, s územiami, ktoré boli tiež dovtedy pod vojenskou ochranou Británie. Rozličné postoje jednotlivých šejkov ale zabránili vytvoreniu jednotného štátu, a tak Katar a Bahrajn vyhlásili roku 1971 svoju nezávislosť. Toho istého roku vypršala dohoda aj s šejchstvami  UAE, šesť z nich sa spojilo do spoločného štátneho celku. V roku 1972 sa k nim pridal siedmy emirát Ras al-Chajmah.

Dnes funguje krajina ako federácia siedmich emirátov, ma jedného prezidenta a premiéra, ktorí predstavujú výkonnú moc štátu. Každý emirát má ale svojho samostatného vládcu – emíra. Ten kontroluje lokálnu vládu.

Zákonodarnú moc má v krajine Federálne národné zhromaždenie, súdnu moc vykonáva Najvyšší súd.

Táto malá pobrežná krajina prešla za posledných 50 rokov značnými zmenami, spôsobenými najmä ťažbou ropy a s tým súvisiacim ekonomickým rozvojom. Federácia mala v dobe svojho vzniku 180 000 obyvateľov, kým v roku 2006 populácia prekročila počet 2,5 milióna osôb. Pod nárast populácie sa podpísal hlavne prílev imigrantov z Iránu, Pakistanu a Filipín, hľadajúcich lepšie pracovné príležitosti v bohatej ropnej krajine. Pôvodní Emiráťania dnes tvoria len 20% z počtu obyvateľov.

Reliéf

Emiráty sa rozkladajú po dĺžke 650 km popri južnom pobreží Perzského zálivu.  Väčšina pobrežia je tvorená soľnými pláňami, ktoré zasahujú ďalej do vnútrozemia.

Povrch Emirátov je tvorený prevažne púšťou pokrytou aluviálnymi pieskami (2/3 rozlohy). Západ krajiny prechádza do solnej nížiny, tiahnucej sa južným smerom v dĺžke 112 km, na východe prechádzajú kamenisté pláne pokryté dunami až k pohoriu Hadžar.

Pobrežná planina má miestami úrodné pôdy, ak sú zavlažované. Časť pobrežia pokrývajú solné nížiny – sabkah. Vznikli tisíce rokov dozadu veternou eróziou piesočných dún. Tieto plošiny sa rozprestierajú na 320 km pobrežia.

Na juhu sa nachádza oáza al-Liwa. Oázu Al Ajn obýva 200 000 ľudí. Okrem týchto hlavných sa nachádza v emirátoch ďalších 50. Zohrávali dôležitú úlohu najmä pri prechode Rub al Chálí.

Povrch je tvorený z veľkej miery kamenistou alebo piesočnatou púšťou. Úrodná časť – pobrežie Batinah, medzi pohorím a zálivom, tiahne sa až do Ománu.

Ostrovy – mnohé patria Abu Dhabi (Das, Abu Musa).

Pobrežie je tvorené útesmi, lagúnami a nízkymi ostrovmi, ktorých je v popri pobreží viac ako 200.

Najväčší prírodný prístav – Dubaj, iné prístavy sú Abu Dhabi, Šardžah. Krajina investuje do budovania umelých prístavov.

Niektoré ostrovy sú obklopené korálovými útesmi a piesčinami, ktoré komplikujú navigáciu v ich blízkosti. Pohyb na mori popri pobreží komplikujú aj občasné búrky.

Pohorie al-Hadžar al-Gharbi (až 2500 m), oddeľuje Batinah od zvyšku krajiny. Pohorie pokračuje 150 smerom južne až k hraniciam s Ománom. V Ománe je toto horské pásmo nazývané ako Hadžar aš Šarqí (500 km v Ománe).

Výraznejším vrchom v Emirátoch je Džabal Hafít (1240m), z ktorého je výborný výhľad na okolitú krajinu. Nachádza sa na okraji Al-Ajn.

Najvyšší vrch Džabal Yibir – 1527 m. Vrch je obľúbenou turistickou atrakciou a zároveň výrazným prvkom krajinnej scenérie.

Pri hraniciach s Ománom začína polostrov Ras Musandam. Pohoria prechádzajú do Ománu, smerom k moru strmo klesajú, tam kde nekončia až pri mori, vznikli pieskové pláže (blízkosti Al Fudžajrah).

Breh je v tejto časti strmý a neprístupný, no vznikli tu na niektorých miestach prístavy – Dibba al Hisn, Kalba, Chor.

Severné emiráty na pobreží Perzského a Ománskeho zálivu patria do púštneho a polopúštneho ekoregiónu Ománskeho zálivu.

Južne a západne od Abu Dhabi je povrch tvorený pieskovými dunami prechádzajúcimi do Prázdnej oblasti – Rub al-Cháli,  na hraniciach so Saudskou Arábiou.

Významné oázy : al-Liwa, al-Burajmi – podzemné zásoby vody, vznikalo tu osídlenie už tisícročia dozadu.

Briti sa stiahli z oblasti roku 1971. Aby uľahčili sformovanie federácie emirátov a zabránili prípadným vnútorným územným sporom, vytýčili vnútorné hranice medzi jednotlivými emirátmi. Toto britské rozčlenenie novo vzniknuté celky viac menej akceptovali. Menšie spory vznikli medzi emirátmi Dubaj, Šardžah a Abu Dhabi, predovšetkým o enklávy v pohorí Hadžar.

Sedem emirátov

Abu Dhabi je  najväčší z emirátov, svojou rozlohou zaberá cez 80% rozlohy celých emirátov (77 700 km2). Hlavné mesto emirátu, Abu Dhabi, leží na ostrove a s pevninou je spojené hrádzou. Väčšina povrchu tohto emirátu je pokrytá púšťou, v nej ležia oázy al Ajn, Liwa a al Burajmi. Ovláda 95% zásob ropy krajiny, čo zabezpečilo tomuto emirátu ekonomickú aj politickú dominanciu.

Dubaj je druhým najväčším emirátom, 3900 km2, komerčným hubom krajiny. Abu Dhabi je politické centrum krajiny, Dubaj je ekonomické, najmodernejší zo všetkých emirátov.

Šardžah je tretím najväčším emirátom, 2600 km2. Za poslednýc 30 rokov prešiel zásadným rozvojom, v tieni dvoch najväčších emirátov, ale vládnuca rodina využila aj menšie zásoby ropy na financovanie rozvoja emirátu. Vybudovala cesty, školy, zdravotníctvo. Mesto Šardžah moderné, ale zachované kultúrne dedičstvo, staré pevnosti, strážne veže, historický prístav – dhowy (dauhy) – typické plachetnice Perzského zálivu.

Severné emiráty sú tri najmenšie – Adžman, Umm al Quwajn a Ras al Chajmah, spolu rozlohu ako Šardžah. Adžman je najmenší, má rozlohu 259 km2. Adžman bolo prístavom lovcov perál, dnes sa tu opravujú lode.  V kopcoch v blízkosti prístavu je úrodná pôda, produkcia citrusových plodov a zeleniny.

Umm al Quwajn – 780 km2, druhý najmenší, najmenej ľudnatý, menej ako 40 000 obyvateľov. Patrí mu ostrov al Siníjjah – prírodná rezervácia, hniezdisko volaviek, kormoránov, korytnačky, morské hady, v pobrežných vodách žije kôrokožec bezzubý. (morská krava). Archeologické nálezy dokumentujú prítomnosť lovcov v období pred 5000 rokmi.

Ras al Chajmah -1690 km2, najúrodnejším emirátom, pastviny, datlové palmy.

al- Fudžajrah – najodlahlejší z emirátov, jediný na pobreží Indického oceána, 2600 km2, východne od Dubaja, so zvyškom emirátov je spojený len niekoľkými spevnenými cestami, pohoria klesajú prudko k pobrežiu, dlhá história námorného obchodu, má výbornú poľnohospodársku pôdu.

Klíma

Vo všeobecnosti je klíma v Emirátoch horúca a suchá, najhorúcejšie mesiace sú júl a august. Priemerná najvyššia teplota okolo 40 C na pobreží, v pohorí al-Hadžar sú teploty nižšie. Najnižšie priemerné teploty v januári a februári  ,10-14 C.

V neskorom letnom období vanú k pobrežiu vlhké juhovýchodné vetry (šarkí), ktoré robia podnebie v prímorských oblastiach nepríjemné.

V krajine prevláda nedostatok zrážok, na pobreží menej ako 120 mm ročne, v niektorých horských oblastiach úhrn dosiahne aj viac ako 350 mm. Zrážky prichádzajú na územie Emirátov v krátkych prívaloch, ktoré spôsobujú dočasné zaplavenie suchých riečnych korýt.

Vyskytujú sa tu pravidelne púštne búrky.

V emiráte Ras al-Chajmah v pohorí Džabal Džajš bol zaznamenaný sneh len dvakrát odkedy sa vedú záznamy.

Vodstvo

Zrážky ročne prinesú 150 mil. m3 vody, ale neexistujú žiadne stále toky.

Voda sa získava z podzemných ložísk, kde vsakuje zrážková voda.

Akvifre, podzemná vodná tabuľa klesla o viac ako meter za dve dekády intenzívneho využívania.

Fauna a flóra

V oázach rastú datlové palmy, akácie a eukalyptovníky. Púštna flóra je podstatne chudobnejšia, obmedzená viac menej len na trávnatý porast a menšie kríky.

Pôvodná fauna Emirátov bola takmer vyhubená intenzívnym lovom. To viedlo k iniciatíve šejka al-Nahjána v 70. rokoch na ostrove Bani Jas. Vytvorenie ochrannej zóny viedlo k záchrane arabského priamorožca a leoparda.

Pobrežná fauna pozostáva z rôznych druhov divých kôz, tiav, líšok, rysov, divokých mačiek, sokolov, šakalov, myšiakov, sov a množstva sťahovavých vtákov. Pobrežie Perzského zálivu ju  vyhľadávanou oblasťou pre ornitológov. V Emirátoch  sa vyskytuje okolo 250 druhov vtáctva, väčšinu je možné zazrieť od apríla do mája a od júla do novembra. Vyskytujú sa tu sokoly, myšiaky, volavky, orly, morské orly, bahniaky a čajky.

Medzi druhmi rýb prevládajú makrely, ostrieže a tuniak. V mori pri pobreží žijú žraloky aj veľryby.

Fauna a flóra krajiny láka vedcov z celého sveta a zároveň sa stáva súčasťou safari do divočiny, ponúkaných v rámci rozvinutého cestovného ruchu. Safari môže trvať od jedného dňa až po viac ako týždeň a počas neho sa návštevník oboznamuje práve so životom v divočine Emirátov.

K život ohrozujúcim živočíchom tejto oblasti patrí kobra, púštny štrkáč a púštne zmije.

Ekonomika

Emiráty sú považované za jednu z najbohatších krajín sveta. Ekonomika krajiny je závislá takmer výlučne na exporte ropy, avšak vláda sa snaží najmä v posledných rokoch o jej diverzifikáciu.

Hlavné priemyselné odvetvia v Emirátoch sú petrochemický priemysel, rybárstvo, výroba hliníka, cementu, hnojív, oprava a stavba lodí, textilný priemysel, remeselná výroba.

Poľnohospodárstvo krajiny produkuje najmä datle, zeleninu, melóny, hydinu, vajcia, mliečne výrobky a ryby.

Ekonomika sa orientuje na služby a cestovný ruch.

Zdroj: ezilon.com

 

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *