Ďalšie miesto na našej ceste bolo mesto Khoy so svojim orientalnym bazarom. Preplietli sme sa hustou chaotickou premavkou a vasila odstavili pred vstupom do bazaru na zakaze státia. Kým sme sa k nemu vrátili, samozrejme policajt už rozdával pokuty. Dostali všetci naokolo ale keď zbadal cudzincov mávol rukou a nechal nas tak.
Bazár v khoyi je murovaná spleť chodieb, prekryta lomenou klenbou so svetlikmi, cez ktoré dole preniká svetlo. Prekypuje životom a návštevník tu nájde všetko od potrieb do domácnosti, cez exotické korenie až po zlato.
Pri návrate z trhu sme potrebovali navštíviť banku a zameniť doláre. Ukázalo sa to ako neľahká úloha. Posielali nás od banky k banke a nikde sme neuspeli. Zaujímavé je, že bankomaty sú všade, rovnako aj terminaly v obchodoch, ale žiaľ kvôli sankciám západu tu s visa kartou nepochodime. Veľká škoda. Našu snahu zmeniť doláre za rialy prekazili iranci, ktorí nás čakali pri aute. S novinami v ruke tam stal profesor angličtiny a práva z nejakej univerzity a jeho kamoš, ktorý nevedel ani slovo po anglicky. Chytili sa nás a začali s nami komunikovať. Keď zistili, že potrebujeme kartu s internetom, previedli nás celým mestom a snažili sa nám nejakú vybaviť. Medzitym nás zaviedli k známemu do obchodu s chemickými pripravkami. Stali sme sa atrakciou. Medzi flastickami a praskami sme sa cítili ako v kabinete chemikara. Spýtali sa nas, či by sme si nedali čaj. Chvíľu sme sa zdrahali a zistovali, či to nie je problém uprostred dňa cez Ramadan. Naše prvotne oplasenie z iránu opadlo, keď nám povedali, že to problém nie je a Ramadan je povinnosť pre nich a nas sa netýka. Uvarili nám čaj a majiteľ obchodu sa vrátil s igelitkou keksov, ktoré do nás začal tlačiť. Pridali aj pozvanie na obed. Pýtali sa nás na obraz iránu u nás doma a chceli, aby sme šírili dobre meno o krajine a ľuďoch. Profesor sa nás začal vypytovat na podobné otázky ako úradník na hraniciach, čo robíme kam cestujeme a podobne. popri tom otváral noviny a pozeral do nejakých papierov ktoré tam mal. Keď prešiel všetky otázky, dopili sme čaj a dojedli keksy, rozlúčili sa.docvaklo nám, že to asi nebol len taky obyčajný profesor. Dostali sme svojho tajného. Keď niečo potrebujete, keksy, simku, čaj, všetko zariadi.
Pred pohostinnostou miestnych sme museli ujsť, aby sme mohli pokračovať v ceste. K SIM karte sme sa nakoniec dostali tak, že sme zastavili mladíka po ceste a spýtali sa na to, ako nejaku kúpiť. Pre cudzinca je to trocha problem. Odbehol domov a doniesol nám druhú svoju. To sa vám môže stať asi len v iráne. ešte nás chcel pozvať k sebe domov na obed. Miestni su niekedy neskutocni. Asi ako keď nás na ceste zastavilo auto a mladý iranec nás len privítal v jeho krajine a skúsil či si s ním nepokecame po rusky, lebo študuje v moskve.
Z khoyu sme prešli k veľkému solnemu jazeru urmia. Auto sme zatiahli až na biele vyschnuté dno, tak ďaleko od brehu, ako nám to povrch dovolil. Keď sa už kolesá začali zabarat do vlhkej kaše, zastali sme a poprechadzali sa okolo auta. Slnko sa odrazalo od kontrastneho povrchu a opekalo nás už po pár minútach. Nad kopcami sa začali zbierať burkove mraky. Rýchlo sme sa vrátili na cestu, inak by sa nam mohlo stať, že dážď premení suché jazero znova na jazero a my uviazneme. Pokračovali sme ďalej na juh provinciou východného azerbajdžanu smerom do iránskeho kurdistanu. Objavili sme sladké jazero a využili príležitosť zmyť zo seba prach a pot. Po okupani sme boli ako znovuzrodeni. Obliekli sme na seba opäť týždňové tričká a putovali ďalej. Zaujímavé, že slnko nas odev vypeka tak, že tričká ani nezacinaju smrdiet. Suché pranie.
Po ceste cez hory sme objavili bočné udolie s poliami a medzi kopcami rozložili ďalší tábor. Teraz sme pre zmenu nazbierali drevo a založili oheň. Špinavý benzínový varič sme nechali zbaleny a kávu sme pripravili na olivovom dreve.
Dnešný pokus o kúpu jedla v obchode skončil krutým neuspechom. Vyhladovaní sme sa tešili na kúpený iránsky dzem, z ktorého sa vykľula nekonečne kyslá vec, ktorú sme nedokázali s chlebom zjesť. Masová konzerva s označením delikatna bola delikatna spenatova srakota, ktorú sme nedokázali tiež dojest. Ale káva a čaj sa nám podarili.
V noci nás prebudil podivný zvuk. Vyliezol som zo spacaku a baterkou objavil na otvorenom svahu nad nami dve oči. Pravdepodobne to bol sakal, ale overiť sme to nemali ako. My sme sledovali jeho a on nás. Jediné opatrenie ktoré sme spravili bolo, že som z auta vybral slzný plyn a položil ho vedľa seba. Pozdravujem nasho sponzora Tyjaza. Len dúfam, že ho nebudem musieť použiť a že si ho nepomylim s repelentom. Príhody s našimi nočnými strazcami zacinaju byt stále zaujímavejšie. Neviem čo nás bude čakať v kurdistane. Romantika bez hraníc.
Benzín nás stojí 30 centov za liter, no jedlo lacné nie je. Preto viac tankujeme ako jeme. Už by sme mohli postupne zmeniť aj tento pomer. Megafull alebo plná nádrž po iránsky znamená asi toľko, že nas prvý pumpar pustil pumpu čo to dá a zahamoval až keď vystrekol benzín z nádrže a ospliechal mu nakomplet nohavice.
