Máloktoré staroveké mesto sa môže popýšiť polohou akú má turecký Knidos. Antickí bohovia ho obdarili nádhernou polohou. Položili ho na koniec výbežku, aby ho obmývali priezračné vlny tyrkysových zátok. Pahorok vyrastajúci z mora je dnes posiaty stopami minulosti a odľahlosť miesta zaručí, že tu často krát budete sami.
Cesta na archeologické nálezisko Knidos trvá z okolia Mu?ly asi 4 hodiny. Leží na veľmi peknom mieste, na samom konci úzkeho polostrova Datça. Zo známeho letoviska Marmaris je vzdialený Knidos okolo sto kilometrov a dostať sa sem verejnou dopravou môže byť problém. Polostrov Datça vybieha do Egejského mora ako vystretý prst a čím sme bližšie k starovekému mestu, tým je krajina čarovnejšia. Z prenikavo modrého mora sa vynárajú menšie i väčšie ostrovčeky. Na samotný koniec polostrova to trvá dlhšie akoby malo, pretože sa úzke cesty kľukatia hore do kopcov, ale to len preto, aby mohli opäť klesnúť na úroveň mora.
Knidos. Vitajte v starovekom svete
Zdola vyzerá Knidos ako malé nálezisko. Je to však veľký omyl, pretože jeho väčšia časť sa rozprestiera po kopcoch. Podľa historických záznamov by mali zakladatelia Knidu pochádzať z Peloponézskeho polostrova a ocitnúť sa tu mali krátko po skončení Trójskej vojny. Ich vodcom mal byť hrdina Triopas z mesta Argos. Obrábať pôdu na polostrove sa časom ukázalo ako takmer nesplniteľná úloha, preto sa ľudia začali orientovať na more a po čase sa stali úspešnými námorníkmi. Dostali sa nielen do Egyptu, kde pomáhali zakladať obchodné kolónie, ale morské prúdy ich doviedli aj k brehom Sicílie. V nepokojnom 6.storočí pr.Kr sa oblasťou prehnala perzská smršť, ktorá si pod svoje krídla brala mesto za mestom. Obyvatelia Knidu siahli po radikálnom riešení a chceli svoj polostrov oddeliť od pevniny obrovským kanálom, ale veštba z Delf im poradila, aby od plánu rýchlo upustili, pretože ak by Zeus chcel, sám by ostrov vytvoril. Mesta sa tak zmocnil perzský generál Harpagus.
Zvyšky starovekého mesta
Zátišie
Z mesta zostali na niektorých miestach len ruiny
Splynutie prírody a antiky
Po niekoľkých bitkách sa v roku 360 pr.Kr obyvatelia Knidu rozhodli premiestniť svoje mesto na samotnú špičku polostrova. Tam ležia aj dnešné ruiny mesta. V minulosti tu stál veľký prístav, ale dodnes sa z neho takmer nič nezachovalo. Začiatok Knidu sa nesie v znamení kameňov, beztvarých ruín, pohodených stĺpov, rozbitých hlavíc a zvyškov budov. Akoby sa tadiaľto prehnala krvilačná horda Mongolov, ale takto zriadil Knidos nápor storočí. Až ďalej vyrastajú z krajiny vysoké stĺpy niekdajšieho chrámu. Ani sa človek nespamätá a o terasu vyššie stoja ruiny chrámu a oltáru patriacemu Apolónovi Karneiovi. Chrámov bolo v Knide niekoľko, ale tým najslávnejším je Afroditin chrám ležiaci na vrchole pahorku odkiaľ je na celé mesto so zátokami najkrajší výhľad. Chrám nespravila slávnym jeho výnimočná poloha či architektúra, ale socha Afrodity Knídskej, ktorej vdýchol dušu grécky génius Praxiteles v polovici 4.storočia pr.Kr.
Ruiny starovekého chrámu
Po celom Knide sa povaľujú kúsky stĺpov
Krása tureckej krajiny
Staroveký Knidos je väčší než sa na prvý pohľad zdá
Celé mesto je vystavané do svahu
Z oboch strán kopca so starovekými ruinami sa objaví more. Nie a nie sa rozhodnúť na ktorej strane je krajšie. Na skalách fúka poriadny vietor, no pod nimi leží v tichosti opustená, tyrkysová zátoka na ktorej levituje loďka. Odtiaľto sú krásne panoramatické pohľady na Knidos. V staroveku bol skutočne veľkým mestom. Bukolickú krajinnú idylu dotvárajú pasúce sa kozy a pastier sediaci v diaľke na hlavici z chrámu. Medzi ruinami sú pohodené aj zaujímavé slnečné hodiny, no ešte zaujímavejšie pôsobí divadlo z helenistického obdobia. Gréci mali vo zvyku stavať svoje divadlá tak, aby ich čo najcitlivejšie zasadili do krajiny a preto kamenné sedadlá kopírujú svah. Sedadlá sú síce grécke, ale scénu na ktorej sa odohrávali komédie či tragédie prestavali neskôr Rimania. Podľa odhadov sa tu mohlo stretnúť až 8000 ľudí. Sadnem si na kamenné sedadlo v najvyššom rade a prichytím sa pri myšlienke či ľudia sledovali predstavenie alebo krásu prírody.
Nádherná zátoka priamo pod starovekým mestom
Na samotnom konci polostrova Datça
Staroveké divadlo postavili helenistickí Gréci
Len si tak sedieť v divadle a vychutnávať pohľad
Zátoka je plná oddychujúcich lodí
Spodné mesto
