Irán – Geografia

Základné informácie

  • oficiálny názov : Islamská republika Irán (Džumhuríje islamíje Irán)
  • hlavné mesto : Teherán
  • úradný jazyk : perzský
  • vláda: unitárny štát, islamská republika
  • vznik krajiny, zjednotenie : Perzská ríša , 625 BC, Islamská republika vznikla 24. októbra 1979
  • legislatívu ovláda : islamské poradné zhromaždenie
  • najvyšší vodca: Ajatolláh Al Chamenej
  • prezident: Hassan Rouhani
  • rozloha: 1 648 195 km2
  • populácia : 75 mil.
  • mena: riál

Poloha

Irán sa nachádza v západnej Ázii, v severovýchodnej časti Blízkeho východu, ohraničený je  Ománskym zálivom, Perzským zálivom a Kaspickým morom. Nachádza sa medzi hranicami centrálnej ázie a Arabským polostrovom na juhozápade, medzi indickým subkontinentom a Tureckom a Kaukazom na severozápade.

Väčšina populácie krajiny je koncentrovaná na severe a severozápade, menšia hustota zaľudnenia je v centrálnej časti a na juhu. Niektoré miesta sú takmer bez osídlenia. Najviac sídiel je situovaných na úpätiach pohorí, kde je vhodnejšia klíma, nie príliš mrazivá v zime a menej horúca v letných mesiacoch. Ďalšími centrami osídlenia sú pobrežia Kaspického mora a Perzského zálivu.

Svojou rozlohou je Irán na 18. priečke na svete.

Na severe hraničí s troma krajinami bývalého sovietskeho zväzu – Arménskom, Azerbajdžanom a Turkmenistanom. Na západe hraničí s Tureckom a Irakom. Ako hranica s Irakom slúži rieka Šat al Arab, ktorú Iránci volajú Arvand Rud.

Juh krajiny obmýva Ománsky a Perzský záliv. Východnú hranicu zdieľa s Afganistanom a Pakistanom.

Reliéf

Irán je krajina geografických a klimatických extrémov. Na území krajiny sa nachádzajú subtropické nížiny, akými je pobrežie Kaspického mora, až po takmer 6 tisíc metrov vysoké štíty pohoria Elborz, nachádzajúce sa neďaleko.  Na východe krajiny sa zasa nachádzajú jedny z najnehostinnejších púští sveta.

Povrch územia, na ktorom sa Irán nachádza priamo podnietil proces vývoja osobitnej perzskej kultúry a rovnako aj samostatného štátneho celku. Pohoria Iránu obkolesujú viaceré nížiny a plošiny a oddeľujú ich od zvyšku sveta. Takáto izolovanosť daného priestoru pretrvávala až do vybudovania železníc v 20. storočí.

Na každej plošine alebo rovine vzniklo významnejšie mestské centrum, okolo ktorého sa vytvorila základňa menších sídiel. Vo vyšších horských polohách dochádzalo ku kočovaniu obyvateľstva medzi zimnými  a letnými pastvinami.

Pohoria účinne bránili prístupu k Perzskému zálivu a Kaspickému moru.

Reliéf je tvorený predovšetkým skalnatými pohoriami obklopujúcimi náhorné plošiny.

Severné pohoria

Na severe sa zo západu na východ nachádzajú tri horské pásma – pohorie Taleš, Elborz a Kopet-Dag.

Spomínané tri pohoria oddeľujú sever od zvyšku krajiny a okrem rokliny, ktorú vytvára rieka Safid Rud jediné trasy vedú krížom cez horské priesmyky.

Severné svahy týchto pohorí obdržia podstatne viac zrážok ako južné svahy. Populácia je sústredená najmä do údolí a na spodné úbočia, samotné pohoria sú riedko osídlené. V horských regiónoch severu je dôležitou časťou ekonomiky ťažba dreva. Pohoria sú vlhké a husto zalesnené. Južné svahy pohoria Elborz sú v silnom kontraste k severným, boli odlesnené a v súčasnosti sú pokryté trávnatými porastmi a nízkymi kríkmi.

Pohorie Elborz priťahuje veľkú časť iránskeho cestovného ruchu. Chladnejšie pohorie sa stáva lákadlom pre obyvateľov väčších miest, kedy je klíma v nižších polohách horúca a neznesiteľná. Cieľom účastníkov cestovného ruchu sú aj početné termálne pramene a kúpele v pohorí.

Na východe v pohorí Kopet-Dag sa nachádza tretie najväčšie iránske mesto Mašhad, s populáciou cez 2 mil.

Najvýraznejším pohorím Iránu je Zagros. Tvorí ho viacero horských chrbtov tiahnucich sa zo severozápadu na juhovýchod, miestami prerušovaných pláňami. Množstvo vrcholov pohoria dosahuje nadmorskú výšku viac ako 3000 metrov, pričom v centrálnej časti sa nachádza prinajmenšom päť vrcholov s výškou cez 4000 m. Výška pohoria smerom na juhovýchod postupne klesá až končí niekde pod úrovňou 1500 m nad morom.

Ďalším dôležitým pohorím je pohorie Elburz (Alborz), kopírujúce na severe krajiny pobrežie Kaspického mora. Vrch Damavand (5610m), lokalizovaný v centrálnej časti pohoria,  je nie len najvyšším bodom Iránu, ale aj najvyšším vulkánom celej eurázijskej pevniny východne od pohoria Hindukúš a najvyšším pohorím Blízkeho východu. Vrch je prehistorický neaktívny vulkán. Druhým najvyšším vrchom Iránu, Ďalej na západe, je Alam Kuh (4822 m).

Medzi pohorím Zagros a severnými horskými pásmami sa nachádza vysočina, súčasť Turecko-iránskej plošiny.

Centrálna časť Iránu pozostáva z viacerých uzavretých vysočín, ktoré sa kolektívne nazývajú aj „centrálna plošina“. Priemerná nadmorská výška plošiny predstavuje 900 m, no pretínajú ju aj pohoria dosahujúce výšky 3000 m.

Plošina je ohraničená pohoriami Zagros a Elborz. Na západe je plošina úzka a postupne sa rozširuje smerom na severovýchod a juhozápad. Plošina je prerušovaná nižšími horskými pásmami.

V minulosti bola populácia Iránu prevažne roztrúsená v menších poľnohospodárskych centrách po centrálnej plošine, v súčasnosti sa koncentruje do väčších mestských sídiel v západnej časti centrálnej plošiny.

Najväčším a zároveň hlavným mestom Iránu je Teherán, ležiaci na južnom úbočí pohoria Elborz. V meste žije podľa odhadov viac ako 10 mil. obyvateľov. V oblasti Blízkeho východu sú väčšie len dve mestá – Káhira a Istanbul. Mesto nadobudlo na význame a rozrástlo sa až od polovice 20. storočia. Metropolitná oblasť hlavného mesta sa rozprestiera na ploche 50 km.

Mesto neleží na žiadnej rieke ani jazere, čo predstavuje problém najmä v obdobiach sucha. Hlavným zdrojom pitnej vody pre mesto je nádrž na rieke Karadž, nachádzajúca sa na západ od mesta.

V prechodnej zóne, medzi horským pásmom a centrálnou plošinou ležia aj ďalšie významné mestá, napr.  Qom a Isfahán. Obe mestá ale ležia na riekach. Qom leží na rovnomennej rieke, ktorá  v súčasnosti často vysychá a mesto čelí nedostatku pitnej vody. Chýbajúca voda sa získava z podzemných zdrojov.

Mesto je centrum islamskej vierouky, sídlom najvplyvnejšej iránskej teologickej školy. Z hospodárskeho hľadiska je mesto sídlom distribúcie ropy.

Isfahán leží na rieke Zaindeh Rud, pritekajúcej z pohoria Zagros., má cez 2 mil. obyvateľov a je dôležitým priemyselným centrom Iránu.

Centrálna plošina je využívaná na poľnohospodárstvo prevažne v západnej časti. Mestské sídla v minulosti vznikali pri vodných zdrojoch a popri hlavných obchodných trasách.

Zásobovanie vodou bolo vždy nevyhnutnou podmienkou rozvoja miest a poľnohospodárskej výroby. Tam, kde nebola voda dostupná v dostatočnom množstve, vybudovali Peržania systém podzemných kanálov, pomenovaných qanat. Najstaršie pochádzajú z doby spred 2000 rokov, niektoré boli dobudované a pripojené do už existujúceho systému neskôr. V 80. rokoch 20. storočia bolo ešte stále funkčných 60 000 takýchto kanálov, najdlhšie mali až 40 km na dĺžku. Podzemné tunely privádzali samospádom vodu z pohorí do poľnohospodárskych oblastí na plošinách. S povrchom sú kanále prepojené pomocou vertikálnych šácht, ktoré slúžili na vynášanie vykopanej zeminy a na ventiláciu. Qanaty pomáhali privádzať vodu, zabraňovali jej vyparovaniu a kontaminácii. Obdobné diela sa dodnes nachádzajú aj v irackom Kurdistane a nazývajú sa karezy.

Východná časť plošiny je pokrytá dvoma soľnými púšťami – Dašt e Kavir a Dašt e Lut. Až na pár oáz je toto územie neobývané.

Irán má len dve nížiny. Na juhozápade zasahuje na územie Chuzestanská pláň a na severe je to pobrežná pláň popri Kaspickom mori. Prvá zmieňovaná je výbežkom Mezopotámskej nížiny. Do Iránu zasahuje šírkou 160 a dĺžkou 120 km. Jej nadmorská výška nepresahuje niekoľko metrov nad úrovňou mora a takmer celá je pokrytá močiarmi. Tam kde pláň končí, začínajú sa postupne dvíhať úpätia pohoria Zagros.

Kaspická pláň je dlhšia a pretiahnutejšia. Tiahne pozdĺž pobrežia Kaspického mora na dĺžke 640 km. Jej šírka sa pohybuje od 2 do 50 km. Pobrežie Perzského a Ománskeho zálivu nepokrýva výraznejšia pobrežná rovina, pretože svahy pohoria Zagros klesajú až k brehu.

Kaspické more je uzavreté vo vnútrozemí a nie je nijak spojené s oceánom. Je to najväčšie jazero sveta. Hladina Kaspického mora je približne 30 m pod úrovňou hladiny svetového oceána. Jazero je zásobované riekami ako Volga, Ural a Emba. Problémom mora je zvyšujúca sa slanosť, úbytok vody v pritekajúcich riekach a priemyselné znečisťovanie.

Menšie rieky pritekajú do Kaspického mora z Iránu, jedno z nich je napr. rieka Safid Rud. Pobrežie Kaspického mora je dôležité pre krajiny z hľadiska lovu rýb. Z tejto oblasti pochádza iránsky kaviár, vyrábaný z troch druhov jesetera, ktorý je však vďaka nadmernému lovu ohrozený.

Kaspická pláň je horskými hrebeňmi oddelená od zvyšku krajiny, rieky na nej vytvárajú delty. V delte ireky Safid Rud leží najvýdznamnejšie mesto oblasti Rašt. Pláň je poľnohospodársky najproduktívnejšou oblasťou Iránu. Medzi najpestovanejšie plodiny na pobreží patrí ryža a čaj. , citrusové plody a bavlna.

V Perzskom zálive patrí Iránu 9 významnejších ostrovov.

Vodstvo

Irán nemá na svojom území žiadne výraznejšie vodné toky. Aj napriek vyššiemu výskytu menších vodných tokov, jediná sčasti splavná rieka je Karun (830 km, splavná na dĺžke 130 km). Medzi väčšie rieky radíme ešte Karcheh (700 km), ktorá sa vlieva do Tigridu a 300 km dlhú rieku Zajandeh. Väčšina riek končí v Perzskom zálive, niekoľko menších a kratších tokov steká z pohoria Elborz do Kaspického mora.

Na centrálne plošine sa nachádza viacero riek, ktoré odvádzajú vodu len na jar, pri topiacom sa snehu v horských oblastiach, v letných mesiacoch bývajú spravidla ich korytá suché. Svoju vodu odvádzajú do sezónnych slaných jazier, jedným zo slaných jazier, ktoré nevysychá počas roka je jazero Urmia, pôvodne nazývané Rezaijeh, podľa bývalého iránskeho vládcu Mohammada Reza Šáha, ktorý bol zosadený počas islamskej revolúcie. Viaceré prepojené slané jazerá sa nachádzajú ešte pri hranici s Afganistanom v provincii Baluchestan.

Klíma

Irán má rozmanitú klímu. Na severozápade sú zimy studené a spojené s intenzívnymi snehovými zrážkami. Teploty sa pohybujú pod bodom mrazu. Počasie je mierne počas jari a jesene, letá bývajú horúce a suché.

Na juhu krajiny sú zimy mierne. letá zato horúce, priemerná letná teplota v júli dosahuje 38 stupňov. Chuzestánska pláň sa vyznačuje okrem vyšších teplôt aj vysokou vlhkosťou vzduchu.

Vo všeobecnosti patrí Irán do suchej klimatickej oblasti, najviac zrážok padne od októbra do apríla, ročný úhrn zrážok sa pohybuje do 250 mm. V pohorí Zagros a na pobreží Kaspického mora sa úhrn zrážok pohybuje okolo hodnoty 500 mm, v západnej časti okolo Kaspického mora až 1000 mm.

Extrém predstavuje centrálna plošina, ktorá obdrží len niečo menej ako 10 cm zrážok ročne.

Zdroj: mapsofworld.com
Zdroj: irangulistan.com

Literatúra:

http://ivansahar.ir/iran-geography.htm

http://www.irantravel.biz/travel/iran_tourist_attractions/natural/

http://www.countriesquest.com/middle_east/iran/land_and_resources/rivers_and_lakes.htm

http://www.destinationiran.com/rivers-of-iran.htm

Ali Aldosari : Middle East, western Asia and northern Africa

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *