Irak – Geografia

Oficiálny názov : Iracká republika (Džumhuríjat al-Irák)

Hlavné mesto : Bagdad

Úradné jazyky : arabčina, kurdčina

Vláda : konštitučná federálna parlamentná republika

Samostatnosť od Veľkej Británie : 1932

Súčasná ústava republiky vyhlásená r. 2005

Rozloha :438 317 km2

Populácia : 31 mil.

Najvyšší vrch: nepomenovaný, výška 3611m.

Prírodné zdroje: ropa, zemný plyn, fosfáty a síra

Orná pôda tvorí len 13% rozlohy.

Poloha

Krajina leží v západnej Ázii, rozkladá sa západne od pohoria Zagros, na východ od Sýrskej púšte a v severnej časti Arabskej púšte.

Na severozápade hraničí so Sýriou, na severe s Tureckom, na východe s Iránom, na juhozápade s Jordánskom, Kuvajtom a Saudskou Arábiou na juhu. Najdlhšiu hranicu má s Iránom – 1458 km.
Irak má len krátky kus pobrežia popri Perzskom zálive, v dĺžke 58 km.
Hlavné mesto Bagdad leží v centrálnej, východnej časti krajiny.

Väčšina dnešných hraníc Iraku bola demarkovaná Spoločnosťou národov roku 1920 po rozpade Osmanskej ríše. Územie sa vtedy stalo súčasťou Britského mandátu Mezopotámia. Roku 1921 bola vyhlásená monarchia. Nezávislosť od Britského impéria krajina získala r. 1932. Monarchia bola zvrhnutá roku 1958.
Usporiadanie krajiny sa opäť zmenilo roku 2003 po invázii koaličných jednotiek.

Reliéf

Povrch Iraku je možné rozdeliť do štyroch hlavných celkov – púšť západne od Eufratu, Horná Mezopotámia medzi hornými tokmi riek Eufrat a Tigris, severná vysočina Irackého Kurdistanu a Dolná Mezopotámia- aluviálne pláne tiahnuce sa od mesta Tikrit až po pobrežie Perzského zálivu.
Pohoria na severovýchode sú súčasťou horského pásma tiahnuceho sa od Balkánu, cez južné Turecko, severný Irak, Irán a Afganistan, končiaceho až na predhoriach Himalájí.
Púšť na severozápade, v centrálnej časti a pri hraniciach so Saudskou Arábiou je súčasťou Arabského polostrova.

Horná Mezopotámia je región nazývaný aj Džazíra, ktorý pokračuje ďalej do Sýrie a Turecka. Geograficky sa vymedzuje riekami Eufrat a Tigris, severne od miest Samarra a Hit. Väčšina oblasti je pokrytá púšťou. Zavlažovanie pôdy komplikuje najmä charakter riečnych korýt Eufratu a Tigridu na svojich horných tokoch. Typické sú pre ne príkre a hlbšie zarezané korytá, ktoré zavlažovanie sťažujú. Odlišná situácia je na rovinách Dolnej Mezopotámie.
Na severozápade oblasti sa nachádzajú najrozsiahlejšie soľné pláne sveta Sabchat al-Džabul. Viac južným smerom od Mosulu po Basru sa rozprestiera piesková púšť ponášajúca sa na Rub al Chálí.
Oblasť križuje po dĺžke 400 km ľavostranný prítok Eufratu, rieka Chabur (Sýria). Najvýznamnejšími sídlami oblasti Džazíra sú mestá Mosul, Deir ez-Zor, Ar-Raqqah, Al-Hasakah, Busayrah, Diyarbakr a Qamishli. (nie len iracké)

Dolná Mezopotámia je región aluviálnych pláni začínajúcich severne do Bagdadu. Rieky Eufrat a Tigris ležia na úrovni pláni, pričom veľkú časť tejto oblasti tvorí od ich sútoku riečna delta. Ešte predtým, ako sa obe rieky vlejú do mora sa spájajú a vytvárajú jednu rieku- Šatt al-Arab. Rovinaté pláne a charakter riečnych korýt umožnili rozvoj zavlažovania a intenzívneho poľnohospodárstva. Územie Mezopotámie je považované za prvé ohnisko neolitickej revolúcie ľudstva.

Juhovýchod Iraku je charakteristický výskytom množstva roztrúsených jazier. Územie o rozlohe 15 000 km2 nad sútokom oboch riek pri Al-Qurnah až po hranice s Iránom sa nazýva Hawr al-Hammar. Pokryté je močiarmi, ktoré sú výsledkom stáročných pravidelných záplav a nedostatočného odvodňovania. Väčšina územia je pokrytá stálymi močiarmi, menšia časť v zimnom období vysychá a znova sa zavodňuje v čase záplav.

Oba hlavné riečne toky prinášajú každoročne so sebou množstvo rozpusteného materiálu, vytvárajúceho v delte naplaveniny. V delte sa usádza riečne bahno vo vrstve 20 cm za jedno storočie. Okrem úrodného bahna so sebou rieky privádzajú aj soli. Vysoká hladina podzemnej vody, zavlažovanie a následné vysychanie zvyšuje zasolenie pôdy, čo spôsobuje enviromentálne problémy. Na mnohých miestach zvýšená slanosť pôdy limituje poľnohospodárstvo. Príkladom usadzovania solí je slané jazero Bahr al-Milh, juhozápadne od Bagdadu.
Dve najvýznamnejšie jazerá krajiny sú Buhajrat al-Tharthar a Buhajrat al-Habbáníjah.

Medzi Hornou a Dolnou Mezopotámiou sa nachádza hlavné mesto Bagdad, ktorého širšie okolie sa zvykne považovať za samostatnú oblasť. Okolie mesta, vrátane industriálnych a poľnohospodárskych oblasti je štruktúrované do tzv. „Prstencov Bagdadu“, kruhových zón obklopujúcich hlavné mesto.

Kurdistan. Severovýchod krajiny pokrývajú pohoria s výškou od 1000 do 4000 m n.m. Tento región začína od pomyselnej spojnice medzi mestami Mosul a Kirkuk. Hornaté oblasti na hraniciach s Tureckom a Iránom obývajú predovšetkým Kurdi. Neďaleko spomínaných miest sa nachádzajú dôležité ropné polia.

Púštne oblasti sú lokalizované západne a juhozápadne do toku Eufratu. Sú súčasťou Sýrskej a Arabskej púšte, ktoré pokrývajú časť Sýrie, Jordánska a Saudskej Arábie. V Iraku zaberajú približne 168 000 km2, teda takmer 2/5 rozlohy krajiny. Vodné zdroje sú v tejto časti obmedzené, nevznikli tu vhodné podmienky pre intenzívnejšie poľnohospodárstvo. Povrch je pretkaný suchými riečnymi korytami – wádí, ktorých dĺžka v niektorých prípadoch dosahuje až 400 km. Väčšinu roka sú bez vody, zapĺňajú sa nakrátko v období zimných dažďov. Najvyššiu nadmorskú výšku dosahuje na západe (500m). Oblasť je sporadicky obývaná beduínmi a využívaná ako pastviny.

Púšť na juhu môžeme typologicky rozdeliť na dva druhy. Západná časť Al-Hadžarah má kamenistý povrch prerušovaný suchými korytami, prepadlinami a roklinami. Východná časť Al-Dibdibah je pokrytá pieskom a roztrúsenou vegetáciou. Nadmorská výška púšte sa pohybuje od 300 do 800 m. Na hranici medzi Irakom, Jordánskom a Saudskou Arábiou leží vrch Unayzah, dosahujúci výšku 951 m.

Naprieč Al-Dibdibah sa tiahne zo severovýchodu na juhozápad po dĺžke 75 km Wádí al-Batin, ktoré bolo roku 1913 určené za hranicu medzi Irakom a Kuvajtom.

Vodstvo

Najdôležitejšími vodnými zdrojmi krajiny sú rieky Eufrat a Tigris, ktoré pramenia v tureckých horách a pretekajú naprieč celým Irakom. V Sýrii sa do rieky Eufrat vlievajú dva významné prítoky, rieky Balich a Chabur. V Iraku je rieka zásobovaná len počas zimných dažďov cez wádí zo západnej púšte.

Rieka ďalej preteká cez roklinu širokú od 2 do 16 km až sa nakoniec vlieva do pláne Ar-Ramadi. Medzi Al-Kifl a As-Samawah sa rieka delí na dva kanále, pri meste Al-Qurnah sa spája s Tigridom.

Rieka Tigris takmer rovnobežne kopíruje Eufrat až do miesta, kde sa zlievajú. Najdôležitejšími prítokmi sú Veľký a Malý Zab a Diyala, rieky prameniace v horách irackého Kurdistanu.

Obe rieky so sebou prinášajú množstvo naplavenín, pri Basre sa do Šat al-Arab vlieva rieka Karun, pritekajúca z Iránu. Naplaveniny sťažujú prístupnosť prístavu v Basre pre zaoceánske lode.

Najnižšia hladina vody je v riekach počas septembra a októbra, najviac počas záplav v marci, apríli a máji, kedy ich korytá odvádzajú až 40 krát viac vody ako počas obdobia s najnižšou hladinou.

Na rozdiel od pravidelných záplav na Níle, na Eufrate a Tigride sa záplavy nedali presne predpovedať. Regulérne vylievanie riek nespôsobovalo pre sídla väčšie problémy, avšak vyskytovali sa aj povodne, ktoré ohrozovali aj väčšie mestá. Príkladom je povodeň z roku 1954, počas ktorej boli hrádze chrániace Bagdad plné až po okraj.

Vysoká vodná hladina na Eufrate prestala byť problémom od 80. rokov 20. storočia, po výstavbe priehrad v Sýrii a Turecku. V 60. a 70. rokoch iracká vláda vybudovala rozsiahly systém zavlažovacích kanálov, využívajúcich vody riek pre zavlažovanie.

Najdôležitejšie jazerá Iraku: Tharthar, Habbáníjah, Dahúk, Qadisíjah.

Klíma

Teploty sa pohybujú v Iraku od 48 stupňov letných mesiacoch až po bod mrazu v januári. Najviac zrážok padne od decembra do januára, ročný úhrn nepresahuje v priemere 180 mm. Najviac zrážok padne v horskom regióne na severe. Letné mesiace sú spravidla suché a bez zrážok. Horské oblasti zaznamenávajú úhrn zrážok až do 570 mm, ojedinele až 1000 mm. Úbočia pohorí a dná údolí sú preto využiteľné pre poľnohospodárstvo.

Pre krajinu sú typické dva druhy sezónnych vetrov. Z juhu a juhovýchodu vanú vetry šarqí. Jedná sa o suché a prašné prúdenie, dosahujúce niekedy rýchlosti až 80 km/h. Niekedy sú sprevádzané mohutnými púštnymi búrkami.
Druhým druhom vetra je šamál, vanúci zo severu a severozápadu. Šamál je súvislý, horúci a veľmi suchý vietor.

Zdroj. mapsofworld.com

 

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *