Egypt – Geografia

Základné informácie

Oficiálny názov: Džumhuríjah Misr al-Arabíjah

Rozloha: viac ako 1 000 000 km2

Populácia: 84 550 000

Hlavné mesto: Káhira

Jazyk: arabčina

Forma vlády: parlamentná republika so silným vplyvom vojenských elít

V súčasnosti vládne dočasná vláda menovaná armádou

Prezident: Adly Mansour

Premiér: Hazem al-Beblawi

Predseda rady vojenských veliteľov: generál Abdel Fattah al-Sisi

Nezávislosť získala krajina od Veľkej Británie 28. februára 1922

 

 

Poloha

Egypt sa nachádza v severnej Afrike, na pobreží Stredozemného mora, na hranici medzi Afrikou a Áziou. Z východu ho ohraničuje Červené more. Krajina hraničí s Líbyou, Sudánom, Izraelom a Pásmom Gazy.

Krajina je miestom vzniku najstaršej nepretržitej civilizácie v histórii ľudstva. Už grécky učenec Herodotos nazval Egypt ako „dar Nílu“. Rieka Níl je jediným významným vodným zdrojom v krajine. Herodotos tento vzťah rieky a civilizácie vystihol úplne presne. Bez Nílu by nebolo Egypta.

Z hľadiska polohy má Egypt strategickú pozíciu vďaka Suezskému prieplavu (vybudovaný 1859-1869), ten je jednou z najdôležitejších námorných prepravných trás.

Okrem úrodnej oblasti v okolí Nílu zaberá povrch Egypta púšť. Zasahuje sem Sahara a Líbyjská púšť.

Najvýznamnejšími a najväčšími mestami v krajine sú hlavné mesto Káhira a Alexandria. Káhira je s populáciou 17 miliónov najväčšou metropolou Blízkeho východu.

Reliéf

Povrch Egyptu tvorí východná časť Sahary, vysoko položená tabuľa rozdelená údolím Nílu na západnú časť tvorenú Líbyjskou púšťou a východnú časť, tvorenú Arabskou púšťou. Podložím tabule sú väčšinou  ruly a žuly.

Na juhu, na egyptsko-líbyjských hraniciach leží masív Džabal Abenat. Na severe Líbyjskej púšte sa v západo- východnom smere nachádza úzky pruh preliačin, z ktorých najnižšia je Kattara s najnižším bodom -137 m. Na pravej strane Nílu pokračuje Sahara Arabskou púšťou až k Červenému moru pozdĺž ktorého vystupujú hory, najväčšia  je Šajid.

Charakteristické pre túto oblasť sú suché údolia Wádí , ktorými preteká značné množstvo vody po občasných dažďoch.

Na juhu prechádza Arabská púšť do Nubijskej púšte. K Egyptu patrí aj Sinajský poloostrov, ohraničený Suezským a Akabským prielivom.

Väčšinu povrchu krajiny tvorí neobývaná púšť, len 3,5% rozlohy tvorí obrábaná a obývaná pôda.

Krajinu môžeme rozčleniť na niekoľko severo-južných pásov.:

–          údolie Nílu a jeho delta

–          Západná púšť (Líbyjská púšť)

–          Východná púšť (Arabská púšť)

 

Údolie rieky Níl s jeho deltou tvoria len 5,5 % rozlohy krajiny, no zároveň sú najdôležitejším regiónom v Egypte. V tomto priestore sa kumuluje až 99% populácie. Údolie Nílu je známe z historického pohľadu aj ako Horný Níl, delta sa nazýva Dolný Níl.

V minulosti bolo toto územie zúrodňované pravidelnými záplavami, po výstavbe Asuánskej priehrady bol tento pravidelný cyklus narušený. Dnes je poľnohospodárstvo odkázané na umelé prihnojovanie a zavlažovanie. Niektoré oblasti delty sú močaristé a nie sú teda vhodné na poľnohospodárstvo.

Rieka Níl je najdlhšou riekou sveta (6690 km), bez nej by bolo celé územie Egypta len nehostinnou púšťou. Tečie severným smerom naprieč celou Saharou a vlieva sa do Stredozemného mora. Povodie Nílu predstavuje najväčšiu oázu sveta.

Níl má dva pramene, Biely a Modrý Níl. Biely Níl pramení z Viktóriinho jazera v Ugande a zásobuje rieku 28% vody. Modrý Níl pramení z jazera Tana v Etiópii a zásobuje rieku 58% vody. Pri sudánskom hlavnom meste Chartúme sa obe rieky spájajú a vytvárajú hlavný riečny tok, ktorý tečie naprieč celým Egyptom. Pomer zásobovania rieky vodou sa mení v prospech jedného či druhého prítoku, Biely Níl zásobuje rieku až 80% počas jej najnižšej hladiny, zatiaľ čo za najvyššej hladiny ju zásobuje len v pomere 10%. Záplavy na rieke Níl prichádzajú v pravidelných intervaloch od augusta do októbra.

Delta rieky má vejárovitý tvar, na šírku 250 km, zo severu na juh má dĺžku 160 km.

Cyklus pravidelných záplav prerušila výstavba Ausánskej priehrady (Nasserovo jazero) ,  predstavuje najväčšie umelé jazero na svete. Priehrada síce vyriešila problém vodných zdrojov v období sucha, ale zároveň zabránila rieke priplavovať úrodné bahno, ktoré sa tu každoročne usádzalo po tisícročia. Cez Káhiru pretieklo každoročne 10,7 mil. ton riečneho bahna do výstavby priehrady.

Západná púšť s rozlohou 700 000 km2 tvorí 2/3 celkovej rozlohy Egypta.  Tiahne sa od Stredozemného mora až po hranice so Sudánom. V oblasti sa nenachádzajú žiadne stabilné vodné toky. Plošina je tvorená sedimentmi, leží tu aj Veľké pieskové more a významná oáza Siwa. Nachádza sa tu sedem významných preliačin, vo všetkých okrem Kattary sa nachádzajú oázy. Voda v Kattare je zasolená. Zásoby podzemnej vody v šiestich zvyšných preliačinách podnietili vznik trvalých sídiel. Oáza Siwa je izolovaná od zvyšku Egypta, nachádza sa na hraniciach s Líbyou, obývaná je už od antických čias.

Oázy: Fajjum, Baharija, Farafira, Dachilah, Charídžah, Siwa

Východná púšť sa nachádza východne od rieky Níl. Oblasť je výrazne odlišná od Západnej púšte, tvorená nehostinnými skalnatými vrchmi, tiahnucimi sa od delty až po hranice so Sudánom. Rozloha 220 000 km2. Vrchy dosahujú výšku aj cez 1900 m. Nenachádzajú sa tu žiadne oázy a reliéf nie je vhodný pre poľnohospodárstvo. Okrem zopár osád na pobreží Červeného mora tu neexistuje žiadne trvalé osídlenie. Napriek nevhodným podmienkam pre poľnohospodárstvo je región pre krajinu významný a to najmä ložiskami ropy.

Sinaj je trojuholníkový polostrov (61 000 km2). Pokrýva ho púšť, na juhu vrchy – sú výbežkom pohoria Červeného mora. Pri pobreží sa nachádza aj najvyšší vrch krajiny Džabal Katrinah (2642 m). Severná časť polostrova je plochá, piesková pobrežná pláň pokračuje od Suezského kanálu do pásma Gazy.

Vodstvo

Níl,  najdlhšia rieka sveta (6 690 km) dáva Egyptu vodu a s ňou život. Níl preteká Egyptom od juhu k severu v dĺžke viac než 1 000 km. Hydrografické pomery na dolnom toku Nílu sa však značne zmenili po výstavbe Asuánskej priehrady, dokončené v roku 1970. Za ňou vzniklo jedno z najrozsiahlejších vodných jazier na svete, ktoré umožňuje zavlažovanie veľkých púštnych oblastí. Obyvatelia už nie sú ohrozovaní povodňami, ale ich polia nedostávajú živiny. No napriek týmto problémom zostávajú široké brehy Nílu zelenou záhradou, kde sa pestuje obilie, zelenina, bavlník, cukrová trstina a chovajú domáce zvieratá – kravy, ovce, kozy i ťavy, dodnes spoľahlivé nosiče nákladov po púštnych cestách. Na pobreží Stredozemného mora pri ústí ramena Nílu i umelých kanálov, leží niekoľko významných prístavov, najvýznamnejšími z nich sú starobylá Alexandria a Port Said pri vyústení Suezského prieplavu.

Čiastkovým zdrojom pitnej vody sú podzemné zásoby. Najmä v Líbyjskej púšti, kde vznikli pri prameňoch významné oázy.

Podnebie

Klímu Egypta ovplyvňujú dve pásma- stredomorské a púštne saharské.

Väčšina zrážok padne v Egypte v zimných mesiacoch. Južne od Káhiry úhrn zrážok nepresahuje 5 mm ročne, čo je úplne zanedbateľné množstvo. Sever ovplyvnený stredomorskou klímou  dosahuje zrážkového úhrnu až 410 mm. Sneženie sa vyskytuje v horách na Sinaji.

Podnebie na severe je miernejšie, výkyvy  teplôt sú nižšie ako v púštnych oblastiach. Maximálne teploty sú namerané na pobreží Červeného mora- až 43 C. V lete priemer okolo  30 C, v zime okolo 20 C.

V lete sa vyskytujú vetry vanúce od juhu Chamsín – nárazovo zvýšia teplotu v púšti až ku 40 C.

Výstavba Asuánskej priehrady zabezpečila kontrolu nad tokom Nílu a umožnila celoročné obrábanie poľnohospodárskej pôdy.

Egypt do budúcnosti môžu ohroziť klimatické zmeny, predovšetkým nárast morskej hladiny v dôsledku globálneho otepľovania, keďže veľká časť populácie žije v delte rieky na pobreží.

Egypt mapa

 

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *