Blízky východ je po stáročia centrom svetového diania. Či už sú to dnešné politicko-mocenské boje, vojny proti terorizmu, ťahanice o strategický vplyv, alebo rozsiahle expanzie v minulosti. Ľudia sa v historickej dobe naťahovali o jednotlivé miesta a oblasti na Blízkom východe kvôli bohatstvu, náboženstvu a len tak prozaicky kvôli svojej objaviteľskej a dobrodružnej povahe.
Nové vedecké objavy prispievajú k našemu širšiemu porozumeniu toho, aký význam mal región pre ľudstvo v dávnej minulosti. To, že z Blízkeho východu prišlo mnoho objavov, ale aj kresťanská viera, to už vieme dávno. Vedci nám pomáhajú postupne odhaľovať kúsky mozaiky z ešte dávnejšej minulosti.
Čínskym vedcom sa podarilo na základe vykopávok z jaskyne neďaleko od Pekingu dokázať genetické prepojenie medzi Číňanmi a pôvodnými Američanmi. Prispeli tak k objasneniu migrácií ľudí naprieč zemeguľou.
DNA získaná z nálezov v jaskyni Tianyuan pri Pekingu vedcom tiež ukázala, že človek obývajúci jaskyňu pred 40 000 rokmi mal v sebe gény z dnes už vyhynutého Neandertálca. Qiaomei Fu, odborníčka pracujúca s ostatkami z nemeckého Inštitútu evolučnej antropológie Maxa Plancka poukázala na prepojenie medzi dnešnými Ázijcami a americkými indiánmi. Jaskynný človek zo skúmanej lokality bol pravdepodobne predkom oboch. Títo ľudia zrejme prekročili po zemi oblasť dnešného Beringovho prielivu v období poslednej doby ľadovej. Fu je súčasťou medzinárodného tímu skúmajúceho DNA nálezov a DNA ľudí žijúcich v súčasnosti v Európe, Ázii a Afrike. Najnovšie objavy podporujú už zaužívanú hypotézu o vývoji druhu Homo sapiens v Afrike a jeho následnej expanzii do sveta.
Homo sapiens opustil Afriku a vydal sa pozdĺž pobreží ďalej do Ázie a Európy. DNA ľudí mimo Afriky obsahujú neandertálske gény až do výšky štyroch percent. Pozostatky DNA neandertálskeho človeka sa nenašli v Afrike. To naznačuje, že ku kríženiu oboch druhov došlo až po tom, čo Homo sapiens opustil Afriku a pravdepodobne nastalo niekde medzi zónami života obocho druhov. S najväčšou pravdepodobnosťou v oblasti Blízkeho východu predtým, ako sa migračná vlna začala štiepiť a postupovať dvoma smermi, do Ázie a do Európy. Prítomnosť neandertálskeho človeka na Blízkom východe je dobre zdokumentovaná. Udialo sa tak v dobe, kedy boli dnes púštne oblasti pokryté vegetáciou a teda mohli uživiť migrujúce skupiny lovcov-zberačov.
Vďaka čiastočnému kríženiu druhov sa zachovalo aspoň niečo z Neanderláca, ktorého moderný človek postupne vytlačil. Neandertálec a Homo sapiens sa určite nekrížili len na úrovni fyzickej, ale aj v oblasti kultúry. Je tiež celkom pravdepodobné, že sa pozostatky neandertálskeho jazyka zachovali obmedzene i v súčasných živých jazykoch.
Blízky východ zohral zásadnú rolu vo vývoji ľudstva aj o niekoľko tisícročí neskôr. Pred 11 000 rokmi sa tam objavilo jedno z ohnísk neolitickej revolúcie, ktorá mala zásadne zmeniť osud ľudstva a nakoniec aj vzhľad Zeme. Ľudia, ktorí začali pestovať plodiny a chovať domáce zvieratá získali oproti lovcom-zberačom výhodu. Genóm umožňujúci trávenie mlieka v dospelosti sa vyvinul o niečo neskôr, ale vďaka technológii výroby syra a jogurtu vedeli ľudia už v tých časoch vytvoriť z nestráviteľného mlieka využiteľnú potravinu. Napokon po objavení génu umožňujúceho trávenie mlieka v dospelosti dokázala takáto populácia vyprodukovať až o 19 % viac zdravého potomstva oproti pôvodnému obyvateľstvu. Nálezy kostí domácich zvierat v Európe potvrdili, že dobytok mal svoj pôvod na Blízkom východe, čo podporilo teóriu o vytlačení pôvodného obyvateľstva Európy. Je teda pravdepodobnejšie, že populácia ovládajúca techniky chovu a pestovania pohltila pôvodné obyvateľstvo. Len jedna tretina dospelej populácie sveta je dnes schopná vytvoriť enzým na trávenie mlieka, pričom v Európe je tento pomer najvyšší, v Škandinávii až 90% dospelej populácie. Genetická mutácia nastala podľa výskumov zrejme niekde v strednej Európe, odtiaľ sa potom nový gén šíril naspäť na Blízky východ a ďalej.
Dnes sa nám čoraz častejšie potvrdzuje, že je ľudstvo jedna veľká rodina a s Blízkym východom máme zrejme spoločné ešte o mnoho viac. My môžeme len so záujmo ďalej sledovať, ako vedci budú objavovať ďalšie prepojenia vo vývoji ľudstva.
Celé články si môžete naštudovať na nasledujúcich adresách:
http://www.aljazeera.com/indepth/features/2013/07/2013718134940330104.html
http://www.nature.com/news/archaeology-the-milk-revolution-1.13471?WT.ec_id=NATURE-20130801
