Každoročné zasadnutie komisie svetového dedičstva UNESCO tento rok zavítalo do katarskej metropoly Doha. Počas 38. zasadnutia trvajúceho 11 dní (15. – 25. jún 2014) komisia rozhodovala o nových prírastkoch, ktoré by rozšírili zoznam kultúrno-historického a prírodného dedičstva. Napokon na prestížny zoznam pribudlo tento rok až 26 pozoruhodných miest, medzi ktorými nechýbali ani krásy Blízkeho východu.
Pergamon a jeho okolité kultúrne prostredie (Turecko)
Hornatá pergamská krajina sa tiahne popri nížine Bakirçay neďaleko západotureckých brehov Egejského mora. Pergamon so slávnou Akropolou bol srdcom helenistického kráľovstva dynastie Attalovcov a počas svojho vrcholu sa stal jedným z najvýznamnejších centier vzdelania vtedajšieho antického sveta. Monumentálne chrámy, veľkolepé divadlá, pôvabná stoa, gymnasion, kolosálny oltár či knižnica – to všetko sa stalo ozdobou pergamského pahorku a jeho svahov obkolesených mohutnými mestskými hradbami. Neskôr sa Pergamon stal hlavným mestom rímskej provincie Asia a preslávil sa ako významné liečivé stredisko pod patronátom boha lekárstva Asklépia. Majestátna pergamská akropola s antickými pozostatkami ešte aj dnes vzbudzuje neutíchajúci obdiv a spoločne s ňou aj okolité ruiny, ktoré pochádzajú z čias panovania rímskej, byzantskej a osmanskej ríše.
Pergamon a jeho Citadela (foto: panoramio.com)
Bursa a Cumalıkızık – zrodenie Osmanskej ríše (Turecko)
Turecký región Marmara sústredeného okolo Marmarského mora je považovaný za kolísku Osmanskej ríše. Základy ríše boli položené v meste Bursa a susednej dedinke Cumalıkızık. Práve tieto mestá dokonalo vystihujú vznik osmanského mestského a vidieckeho prostredia v začiatkoch 14.storočia. Historické budovy prezentujú kľúčovú úlohu sociálnej a ekonomickej organizácie, ktorá sa rozvíjala v Burse po tom ako sa stala v roku 1335 novým hlavným mestom celej ríše. Bursa si svoje výsostné postavenie udržala dlhých 78 rokov, až kým sa v roku 1413 nepresídlilo centrum Osmanskej ríše do Edirne a o 40 rokov neskôr napokon do Istanbulu. Bursa počas svojej nadvlády prekvitala a v meste razom vyrástli mnohé obchodné štvrte, pompézne mešity, medresy, kúpele a tiež kantíny pre chudobných. Veľkú úctu však vzbudzuje najmä hrobka zakladateľa osmanskej dynastie – sultána Osmana Gaziho. Neďaleko historického centra Bursy leží neveľká dedinka Cumalıkızık. Tá je jedinečným príkladom uplatnenia osmanského stavebného princípu vo vidieckom prostredí, ktoré tvorilo zázemie hlavného mesta.
Severoturecké mesto Bursa a jej osmanské dedičstvo (foto: wikipedia.org)
Citadela v Arbile (Irak)
Kurdská metropola Arbil je hlavným mestom severného Iraku. Priamo v srdci mesta čnie impozantná opevnená citadela, na vrchole ktorej vyrástlo významné mesto. Mohutné hradby sa tiahnu po celom obvode oválneho pahorku siahajúceho až do výšky 30 metrov a ich monumentalita ešte aj dnes vytvára dojem nedobytnej pevnosti. Písomné a ikonografické historické záznamy a taktiež archeologické nálezy dokladajú celú bohatú históriu tohto pozoruhodného sídla, ktoré je považované za jedno z najstarších nepretržite obývaných miest na celom svete. Vznik a osídlenie citadely sa totiž datuje až do obdobia okolo 5000 rokov pred Kr. Už v časoch staroveku bol Arbil dôležitou súčasťou Asýrie, Babylonie a Perzie, no najväčšie stopy tu zanechala nadvláda Arabov a Osmanskej ríše. Za hradby citadely vedie dvojica brán a na obrovskej ploche 102 000 m² stojí približne 550 starých domov, 3 mešity a množstvo ďalších zaujímavostí.
Starobylá Citadela v Arbile je srdcom mesta (foto: wikipedia.org)
Jaskyne Maresha a Bet-Guvrin v Judskej nížine – mikrokozmos krajiny jaskýň (Izrael)
Unikátne „mestá pod mestami“ nevznikli prirodzeným spôsobom ako väčšina jaskýň. O ich vznik sa postarali ľudia, ktorí jaskynné mestá vytesali do hrubých homogénnych vrstiev jemných kriedových vápencových hôr v Judskej nížine. Jaskynné komplexy pozostávajú z rozvetvených chodieb spájajúcich miestnosti, ktoré mali rôzne formy a funkcie. Vznikli pod antickým mestami Bet-Gurvin a Maresha už na prelome letopočtov, a tak sa stali svedkom viacerých dejinných zlomov v predchádzajúcich 2000 rokoch. Zároveň prezentujú pestrú rozmanitosť podzemných stavebných postupov. Pôvodne boli tieto kriedové hory využívané ako lomy, avšak neskôr sa z nich stali remeselné a hospodárske priestory s dielňami, lismi na olej, holubníkmi, stajňami, cisternami a kúpeľmi. Nechýbali ani rôzne hrobové a chrámové komplexy. Zároveň sa toto tajomné miesto stalo aj ideálnym úkrytom pred hroziacim nebezpečenstvom.
Jaskyňa Bet Guvrin (foto: wikipedia.org)
Krajina olív a vína – kultúrne prostredie južného Jeruzalemu a Battir (Palestína)
Malebný palestínsky región posiaty olivovníkmi a vinicami sa nachádza len pár kilometrov juhozápadne od Jeruzalemu v hornatine medzi mestami Nablus a Hebron. Na kopcovitých scenériách Battiru sa do okolitých údolí tiahne množstvo úrodných svahov známych ako „widian“ s príznačnými kamennými terasami. Niektoré z nich sú zavlažované a využívajú sa na pestovanie rôznych rastlín a plodín, avšak väčšina z terás je korunovaná olivovníkmi a viničom. Rozvoj terasových sadov v takomto hornatom regióne by však nebol možný bez siete zavlažovacích kanálov, ktoré sú napájané priamo z podzemných zdrojov. Tradičný systém vodných sietí následne zásobuje nielen kamenné terasy, ale aj rodiny v neďalekej dedinke Battir.
Nádherné terasovité políčka Palestíny (foto: wmf.org)
Historický Jeddah – brána do Mekky (Saudská Arábia)
Na západnom pobreží Saudskej Arábie leží na pobreží Červeného mora historické mesto Jeddah. Bolo založené počas 7.storočia ako hlavný prístav spájajúci túto arabskú oblasť s obchodnými trasami Indického oceánu. Jeddah sa zároveň stal bránou do Mekky, keďže práve v tomto prístave sa pútnici prichádzajúci po mori vylodili a do svätého mesta Islamu pokračovali už po zemi. Vďaka tejto dôležitej úlohe prístav čoraz viac prekvital a postupne sa z neho stalo prosperujúce multikulturálne obchodné centrum s rôznorodými architektonickými tradíciami, v ktorých sa miešajú domáce červenomorské prvky koralových stavieb s novými vplyvmi prichádzajúcimi z rôznych oblastí obchodných ciest Indického oceánu. Najtypickejšou súčasťou historického mesta sú však vežovité domy bohatých obchodníkov, ktoré sa v Jeddah rozšírili najmä na konci 19.storočia.
Tradičná architektúra saudskoarabského mesta (foto: ethlife.ethz.ch)
Shahr-i Sokhta (Irán)
Ruiny starovekého mesta Shahr-i Sokhta nájdeme v regióne Sistan na juhovýchode Iránu, neďaleko hraníc s Afganistanom. „Spálené mesto“ Shahr-i Sokhta ležalo už v časoch doby bronzovej na križovatke významných obchodných ciest pretínajúcej Iránsku vysočinu. Pozostatky mesta z nepálených tehál predstavuje prvopočiatok civilizovaných spoločností vo východnej časti Iránu. Jeho vznik sa datuje približne do obdobia 3200 rokov pred Kr. a po dlhých storočiach prosperity napokon okolo roku 1800 pred Kr. úplne spustlo. Úpadok mesta mali na svedomí najmä zmeny klímy a smeru vodných tokov, a tak bolo napokon úplne opustené. Shahr-i Sokhta zaberala obrovskú plochu, na ktorej sa rozrastali rozľahlé obytné a remeselné štvrte, ale aj priestranné pohrebisko. Vďaka púštnemu podnebiu sa archeológom podarilo na mieste odkryť množstvo celistvých stavieb, hrobiek a stovky ďalších pozoruhodných nálezov, ktoré sa stali bohatým zdrojom informácií pre poznanie miestnych kultúr a ich vzájomných kontaktov.
Ruiny starovekého miesta ležia na východe Iránu (foto: messagetoeagle.com)
