Zoznam dedičstva UNESCO obohatil aj Blízky východ

Každoročné zasadnutie komisie svetového dedičstva UNESCO tento rok zavítalo do katarskej metropoly Doha. Počas 38. zasadnutia trvajúceho 11 dní (15. – 25. jún 2014) komisia rozhodovala o nových prírastkoch, ktoré by rozšírili zoznam kultúrno-historického a prírodného dedičstva. Napokon na prestížny zoznam pribudlo tento rok až 26 pozoruhodných miest, medzi ktorými nechýbali ani krásy Blízkeho východu.

Pergamon a jeho okolité kultúrne prostredie (Turecko)

Hornatá pergamská krajina sa tiahne popri nížine Bakirçay neďaleko západotureckých brehov Egejského mora. Pergamon so slávnou Akropolou bol srdcom helenistického kráľovstva dynastie Attalovcov a počas svojho vrcholu sa stal jedným z najvýznamnejších centier vzdelania vtedajšieho antického sveta. Monumentálne chrámy, veľkolepé divadlá, pôvabná stoa, gymnasion, kolosálny oltár či knižnica – to všetko sa stalo ozdobou pergamského pahorku a jeho svahov obkolesených mohutnými mestskými hradbami. Neskôr sa Pergamon stal hlavným mestom rímskej provincie Asia a preslávil sa ako významné liečivé stredisko pod patronátom boha lekárstva Asklépia. Majestátna pergamská akropola s antickými pozostatkami ešte aj dnes vzbudzuje neutíchajúci obdiv a spoločne s ňou aj okolité ruiny, ktoré pochádzajú z čias panovania rímskej, byzantskej a osmanskej ríše.

pergamon
Pergamon a jeho Citadela (foto: panoramio.com)

Bursa a Cumalıkızık – zrodenie Osmanskej ríše (Turecko)

Turecký región Marmara sústredeného okolo Marmarského mora je považovaný za kolísku Osmanskej ríše. Základy ríše boli položené v meste Bursa a susednej dedinke Cumalıkızık. Práve tieto mestá dokonalo vystihujú vznik osmanského mestského a vidieckeho prostredia v začiatkoch 14.storočia. Historické budovy prezentujú kľúčovú úlohu sociálnej a ekonomickej organizácie, ktorá sa rozvíjala v Burse po tom ako sa stala v roku 1335 novým hlavným mestom celej ríše. Bursa si svoje výsostné postavenie udržala dlhých 78 rokov, až kým sa v roku 1413 nepresídlilo centrum Osmanskej ríše do Edirne a o 40 rokov neskôr napokon do Istanbulu. Bursa počas svojej nadvlády prekvitala a v meste razom vyrástli mnohé obchodné štvrte, pompézne mešity, medresy, kúpele a tiež kantíny pre chudobných. Veľkú úctu však vzbudzuje najmä hrobka zakladateľa osmanskej dynastie – sultána Osmana Gaziho. Neďaleko historického centra Bursy leží neveľká dedinka Cumalıkızık. Tá je jedinečným príkladom uplatnenia osmanského stavebného princípu vo vidieckom prostredí, ktoré tvorilo zázemie hlavného mesta.

bursa
Severoturecké mesto Bursa a jej osmanské dedičstvo (foto: wikipedia.org)

Citadela v Arbile (Irak)

Kurdská metropola Arbil je hlavným mestom severného Iraku. Priamo v srdci mesta čnie impozantná opevnená citadela, na vrchole ktorej vyrástlo významné mesto. Mohutné hradby sa tiahnu po celom obvode oválneho pahorku siahajúceho až do výšky 30 metrov a ich monumentalita ešte aj dnes vytvára dojem nedobytnej pevnosti. Písomné a ikonografické historické záznamy a taktiež archeologické nálezy dokladajú celú bohatú históriu tohto pozoruhodného sídla, ktoré je považované za jedno z najstarších nepretržite obývaných miest na celom svete. Vznik a osídlenie citadely sa totiž datuje až do obdobia okolo 5000 rokov pred Kr. Už v časoch staroveku bol Arbil dôležitou súčasťou Asýrie, Babylonie a Perzie, no najväčšie stopy tu zanechala nadvláda Arabov a Osmanskej ríše. Za hradby citadely vedie dvojica brán a na obrovskej ploche 102 000 m² stojí približne 550 starých domov, 3 mešity a množstvo ďalších zaujímavostí.

arbil
Starobylá Citadela v Arbile je srdcom mesta (foto: wikipedia.org)

Jaskyne Maresha a Bet-Guvrin v Judskej nížine – mikrokozmos krajiny jaskýň (Izrael)

Unikátne „mestá pod mestami“ nevznikli prirodzeným spôsobom ako väčšina jaskýň. O ich vznik sa postarali ľudia, ktorí jaskynné mestá vytesali do hrubých homogénnych vrstiev jemných kriedových vápencových hôr v Judskej nížine. Jaskynné komplexy pozostávajú z rozvetvených chodieb spájajúcich miestnosti, ktoré mali rôzne formy a funkcie. Vznikli pod antickým mestami Bet-Gurvin a Maresha už na prelome letopočtov, a tak sa stali svedkom viacerých dejinných zlomov v predchádzajúcich 2000 rokoch. Zároveň prezentujú pestrú rozmanitosť podzemných stavebných postupov. Pôvodne boli tieto kriedové hory využívané ako lomy, avšak neskôr sa z nich stali remeselné a hospodárske priestory s dielňami, lismi na olej, holubníkmi, stajňami, cisternami a kúpeľmi. Nechýbali ani rôzne hrobové a chrámové komplexy. Zároveň sa toto tajomné miesto stalo aj ideálnym úkrytom pred hroziacim nebezpečenstvom.

betguvrin
Jaskyňa Bet Guvrin (foto: wikipedia.org)

Krajina olív a vína – kultúrne prostredie južného Jeruzalemu a Battir (Palestína)

Malebný palestínsky región posiaty olivovníkmi a vinicami sa nachádza len pár kilometrov juhozápadne od Jeruzalemu v hornatine medzi mestami Nablus a Hebron. Na kopcovitých scenériách Battiru sa do okolitých údolí tiahne množstvo úrodných svahov známych ako „widian“ s príznačnými kamennými terasami. Niektoré z nich sú zavlažované a využívajú sa na pestovanie rôznych rastlín a plodín, avšak väčšina z terás je korunovaná olivovníkmi a viničom. Rozvoj terasových sadov v takomto hornatom regióne by však nebol možný bez siete zavlažovacích kanálov, ktoré sú napájané priamo z podzemných zdrojov. Tradičný systém vodných sietí následne zásobuje nielen kamenné terasy, ale aj rodiny v neďalekej dedinke Battir.

battir
Nádherné terasovité políčka Palestíny (foto: wmf.org)

Historický Jeddah – brána do Mekky (Saudská Arábia)

Na západnom pobreží Saudskej Arábie leží na pobreží Červeného mora historické mesto Jeddah. Bolo založené počas 7.storočia ako hlavný prístav spájajúci túto arabskú oblasť s obchodnými trasami Indického oceánu. Jeddah sa zároveň stal bránou do Mekky, keďže práve v tomto prístave sa pútnici prichádzajúci po mori vylodili a do svätého mesta Islamu pokračovali už po zemi. Vďaka tejto dôležitej úlohe prístav čoraz viac prekvital a postupne sa z neho stalo prosperujúce multikulturálne obchodné centrum s rôznorodými architektonickými tradíciami, v ktorých sa miešajú domáce červenomorské prvky koralových stavieb s novými vplyvmi prichádzajúcimi z rôznych oblastí obchodných ciest Indického oceánu. Najtypickejšou súčasťou historického mesta sú však vežovité domy bohatých obchodníkov, ktoré sa v Jeddah rozšírili najmä na konci 19.storočia.

jeddah
Tradičná architektúra saudskoarabského mesta (foto: ethlife.ethz.ch)

Shahr-i Sokhta (Irán)

Ruiny starovekého mesta Shahr-i Sokhta nájdeme v regióne Sistan na juhovýchode Iránu, neďaleko hraníc s Afganistanom. „Spálené mesto“ Shahr-i Sokhta ležalo už v časoch doby bronzovej na križovatke významných obchodných ciest pretínajúcej Iránsku vysočinu. Pozostatky mesta z nepálených tehál predstavuje prvopočiatok civilizovaných spoločností vo východnej časti Iránu. Jeho vznik sa datuje približne do obdobia 3200 rokov pred Kr. a po dlhých storočiach prosperity napokon okolo roku 1800 pred Kr. úplne spustlo. Úpadok mesta mali na svedomí najmä zmeny klímy a smeru vodných tokov, a tak bolo napokon úplne opustené. Shahr-i Sokhta zaberala obrovskú plochu, na ktorej sa rozrastali rozľahlé obytné a remeselné štvrte, ale aj priestranné pohrebisko. Vďaka púštnemu podnebiu sa archeológom podarilo na mieste odkryť množstvo celistvých stavieb, hrobiek a stovky ďalších pozoruhodných nálezov, ktoré sa stali bohatým zdrojom informácií pre poznanie miestnych kultúr a ich vzájomných kontaktov.

sohkta
Ruiny starovekého miesta ležia na východe Iránu (foto: messagetoeagle.com)

 

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *