Hľadanie riešenia pre sýrsku krízu sa dlhodobo javí ako zaseknuté v patovej situácii. Medzinárodné spoločenstvo sa snaží presadiť riešenie na dvoch úrovniach, ekonomickými sankciami voči sýrskemu režimu a presadením vojenskej intervencie, vedenej koalíciou západných a arabských krajín. Rezolúcia OSN je zdanlivo nepriechodná, keďže Čína a Rusko aj naďalej využívajú svoje právo veta v Bezpečnostnej rade OSN. Je ale situácia v Sýrii skutočne v patovej situácii, alebo sa len získava čas potrebný na dohodu všetkých svetových hráčov?
Po nedávnych správach o masakroch civilistov, prehlásilo aj Rusko, že nebude stáť za Assadom ako lídrom krajiny. Rusko dlhodobo zastávalo názor, podľa ktorého musí dôjsť k riešeniu na základe dohody medzi režimom a opozíciou a oponovalo zahraničnému zasahovaniu do politickej situácie v krajine.
Spojené štáty, i keď vyhlásili, že Assad stratil legitimitu vládnuť a mal by odstúpiť, sa nesnažia uponáhľať situáciu v čase blížiacich sa prezidentských volieb. Politická nevôľa vstúpiť do priamej vojenskej akcie ale neznamená, že sa na ňu jednotlivé krajiny nepripravujú pre prípad, že zlyhajú politické nástroje.
Dlhodobo sú hlavnými hráčmi v opozícii voči sýrskemu režimu Británia, Francúzsko, Turecko, Saudská Arábia, Katar a Spojené štáty.
V prípade vojenskej intervencie, napriek tomu, že niektoré prsty ukazujú na Jordánsko, nejaví sa toto ako schodná cesta. Jordánsko už dlhšie zápasí s vnútornými problémami a nemôže si dovoliť destabilizáciu situácie, napríklad prílevom sýrskych utečencov. Libanon nie je možnosťou kvôli zložitým vnútorným politickým pomerom a rozštiepenosťou v podpore Assadovho režimu.
Irak momentálne prechádza ťažkým obdobím, kedy sa súčasná vláda podrobuje hlasovaniu o dôvere a znova sú prehodnocované vzťahy s Iránom. Pre krajinu je teda prioritou udržať hranice so Sýriou bezpečné a nie ich otvárať pre možný vojenský zásah.
Jedinou možnou bránou do Sýrie sa stáva Turecko, hostiace dlhodobo rokovania sýrskej opozície. Turecko možno považovať za pripravené na vojenskú intervenciu, čomu napomáha aj priaznivá verejná mienka v krajine.
Turecko nebude jednať samostatne, čomu nasvedčujú aj intenzívne rokovania s americkými a ruskými partnermi. Nevyhnutným sa pre krajinu stáva rozhodnutie Severoatlantickej aliancie, ktorej je Turecko členom.
Turecký premiér Recep Tayyip Erdogan je uprostred rokovaní s ruským prezidentom Vladimírom Putinom o detailoch politického procesu v Damasku. Z pozície Ruska vyplýva, že nie je v zásade proti politickým zmenám v Sýrii, no chce byť mediátorom takýchto zmien. Rusko chce, aby prebehol prevod moci v krajine pod jeho kontrolou, k čomu je potrebné dospieť k dohode aj so Spojenými štátmi.
Zatiaľ čo sa svetové mocnosti radia o tom, kedy sýrsky prezident odstúpi a ako zabezpečiť plynulý prechod k novej vláde, Assad sa snaží udržať situáciu do ďalších volieb. Takáto situácia sa postupne javí neudržateľná aj pre Rusko.
Obrat v ruskej politike je spôsobený faktom, že napriek snahe o udržanie súčasného režimu v Sýrii, ani Moskva nie je ochotná ostať v prepojení s režimom, ktorý údajne pácha masakre na civilnom obyvateľstve. Putin uvedomujúc si, že západ dá prednosť stabilite pred bezhlavým presadzovaním demokracie v regióne, sa snaží nájsť riešenie pre udržanie Sýrie. Evidentne sa snaží nájsť podporu v sýrskej opozícii a nemieni akceptovať, aby sa moci ujalo Moslimské bratstvo, aj keď by to malo byť výsledkom demokratických volieb.
Celá situácia v Sýrii takpovediac leží v rukách veľmocí, ktoré musia nájsť spoločné riešenie v danej situácii. Regionálni partneri, Rusko, Spojené štáty a Turecko budú pravdepodobne zúčastnené krajiny na prevode moci v Sýrii. Irán je priamo závislý na Sýrii, ktorá figuruje ako jeho jediný spojenec v regióne. Za súčasnej politickej situácie je pre Irán nemožné, aby sa zúčastnil zmeny vlády v Sýrii, no pravdepodobne sa zúčastní na dohode.
Jordánsko a Libanon sa obávajú vyexportovania nepokojov na svoje územie, čoho náznaky sme mali možnosť vidieť v prípade Libanonu. Damask je nepriamo obviňovaný aj zo snáh šírenia nepokojov medzi tureckými Kurdmi v rámci stratégie odpútania pozornosti.
Jednotlivé strany sa pravdepodobne pokúsia dospieť k dohode ešte pred začiatkom Ramadánu, na konci budúceho mesiaca, v opačnom prípade môžu dohodu oddialiť prezidentské voľby v USA.
Text je voľným prekladom a parafrázovaním myšlienok z analýzy Raghidy Dergham, originálne znenie nájdete na stránke http://english.alarabiya.net/views/2012/06/10/219706.html
