Libanon – Geografia

 

al-Džumhuríja al-Lubnáníja

hl.m.:  Bejrút

parlamentná republika

prezident : Michel Suleiman

premiér: Nadžib Mikati

nezávislosť : vyhlásený Veľký Libanon 1920 (V rámci Veľkej Sýrie Francúzi podporovali oddelenie Libanonu a vytvorenie samostatného štátu, keďže na tomto území žilo veľa kresťanov)

vyhlásenie nezávislosti 1943

rozloha: 10 452 km2

počet obyvateľov: 4 224 000

moslimovia 60%, kresťania 39%, pôvodne bol pomer vyšší v prospech kresťanov, veľa z nich emigrovalo počas občianskej vojny

rozšírené jazyky francúzština a arabčina(úradný jazyk)

mena: Libanonská libra

 

Poloha

Na východnom pobreží Stredozemného mora. Libanon tvorí úzky pás zeme, územie je trikrát tak dlhé ako široké, tiahne sa približne severo-južným smerom popri pobreží. Krajina má významnú strategickú polohu pri mori, čo determinovalo aj jej postavenie v priebehu histórie.

Hraničí na juhu s Izraelom, na severe a východe so Sýriou. Celé západnú hranicu tvorí pobrežie Stredozemného mora.

História civilizácie zaznamenaná 7 tisícročí dozadu. Feničania od roku 1500 BC, súčasťou Osmanskej ríše, po vojne mandátne územie Francúzska

jedinečný systém vlády, prezident maronita, premiér sunita, predseda parlamentu šiita

centrum módy,Švajčiarsko Blízkeho východu, Paríž Blízkeho východu. Vývoj narušila občianska vojna 1975-1990.

Občianska vojna

dôležité obdobie v dejinách, podpísalo sa na vývoji krajiny

120 000 obetí, milión utečencov.

Libanon mal vždy krehkú etnickú stabilitu, aj keď to bola a je jedna z naj prozápadných krajín

Francúzi podporovali maronitov vo vláde, snaha o vytvorenie kresťanského štátu, relatívna rovnováha, Izrael, palestínski utečenci, okolo 10% populácie, narušenie rovnováhy

z Jordánska PLO, zbrojenie, strety medzi kresťanmi a Palestínčanmi. Občianska vojna, koniec až OSN, 1990, prímerie

zničená infraštruktúra, poznačená krajina, Izraelské a Sýrske vojská na území, odchod Sýrskych po atentáte na Haririho 2005

 

Reliéf

Najvyšším vrchom v pohorí Libanon je Qurnat as Sawda (3 088m)

Reliéf Libanonu je tvorený rozličnými prvkami, s rozdielnym pôvodom. Známe údolie Biqa je súčasťou Veľkej priekopovej prepadliny, tiahnucej sa až do Afriky až po Mozambik

Hornatá krajina, pohoria sa ťahajú severo-južným smerom.

pobrežná pláň (2-3 km široká), pohorie Libanon, centrálna plošina a Antilibanon na hraniciach so Sýriou.

Pobrežná pláň je úrodnou oblasťou Libanonu, pobrežie je skalnaté pravidelné, bez nejakých väčší predpokladov pre vznik prírodného prístavu. Väčšina osídlenia bola už od dôb Feničanov roztrúsená hlavne popri pobreží – súviselo to s obchodnou aktivitou.

Libanon a Antilibanon pravdepodobne tvorili jedno pohorie. Údolie Biqa medzi oboma pohoriami sa tiahne na dĺžke 177 km, hlavnou poľnohospodárskou oblasťou krajiny. Využívanou ako obilnica od staroveku

Pohorie siahajúce až k moru, centrum obchodu na ceste spájajúcej Indiu s Európou, obchodné centrá a prístavy Bejrút, Tripolis, Sidon, Týr.

Pohorie Libanon oddelené od sýrskeho pohoria Nusaríja riekou an Nahr al Kabír

Oblasti- pobrežná pláň, pohorie Libanon a Antilibanon, medzi nimi údolie Biqa. Obe pohoria rovnaký smer, približne rovnakú výšku a tvar, Libanon zachytáva viac zrážok a je úrodnejšie

orná pôda 21%, trvalé kultúry 10%, lesy 13% cédrové stromy, export v minulosti, bohaté vinárstvo, lesy suchšie, borovicové

krasové formy jaskyňa Džejta, bližšie medzi predpokladmi CR

 

Klíma

Pre Libanon je typická stredomorská klíma charakteristická dlhými, horúcimi a suchými letami, zimy sú chladné a daždivé. Letá na pobreží sú horúce s vysokou vlhkosťou, no zrážky v lete sú ojedinelé.

Zimné mesiace sú obdobím zvýšenej zrážkovej činnosti. Pre jarné obdobie sú typické horúce vetry vanúce z Egypta, nazývané „chamsín“. Od Európy vanú studené vetry. Poloha pri Stredozemnom mori spôsobuje menšie výkyvy teplôt oproti vnútrozemiu, čo robí podnebie miernejším.

Pre pohoria je typické sneženie, s narastajúcou nadmorskou výškou stúpa jeho intenzita, najvyššie vrcholy ležia pod snehovou pokrývkou väčšinu roka.

V horách sa nachádza väčšina letných rezortov, kam smerujú obyvatelia v letných mesiacoch, aby sa vyhli nepríjemnej vlhkosti spojenej s horúčavami pri pobreží.

Údolie Biqa a pohorie Antilibanon ležia v zrážkovom tieni pohoria Libanon. Príznačná je pre ne nižšia vlhkosť a menší vplyv Stredozemného mora. Suché vetry z Egypta – chamsín sa tu napríklad nevyskytujú vôbec. Naopak sa tu objavujú mrazivé zimné vetry. Napriek svojej nižšej nadmorskej výške, v údolí Biqa je vyšší úhrn snehových zrážok ako na západnej strane pohoria Libanon.

Pohorie Antilibanon vďaka svojej nadmorskej výške zachytáva viac zrážok ako údolie Biqa, aj keď sa nachádza ďalej od mora. Teploty sú tu nižšie a na najvyšších vrcholoch ostáva snehová pokrývka väčšinu mesiacov v roku.

Vodstvo

Údolím Biqa pretekajú dva dôležité vodné toky – rieky Orontes a Litani, obe prameniace neďaleko Baalbeku.  Rieka Orontes tečie severným smerom. V arabčine má názov Nahr al-Asi (Rebelská rieka), ktorý vznikol kvôli jej netradičnému smeru toku. Rieka Litani (al-Qasmijah) tečie na juh, kde sa stáča smerom na západ na juhu Libanonu. Rieka Orontes tečie ďalej do Sýrie a ústi v Turecku do Stredozemného mora. Údolie tejto rieky je jednou z najúrodnejších oblastí Sýrie a táto zohrávala veľký význam v priebehu histórie.

V Antilibanone pramení rieka Barada zásobujúca Damask vodou.

Vápenec tvorí väčšinu libanonských pohorí, čo v spojitostí s rýchlymi prúdmi riek v krajine, spôsobuje značnú eróznu činnosť.

Libanon
Libanon
Zdroj: ezilon.com

 

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *