Katar – Geografia

Názov krajiny: Katarský štát (Dawlat Qatar)

Rozloha : 11 571 km2

Populácia : 1 854 000
Hlavné mesto: Doha (Dauha)
Štátne zriadenie: absolutistická monarchia
hlava štátu : emír Tamin bin Hamad al-Thani
Mena: katarský rial (QAR)
Jazyky: anglický (úradný), arabský, urdský
Správne členenie: 10 oblastí
Národnost. zloženie: Arabi  (40%), Indovia (18%), Pakistanci (18%), Iránci;
Náboženstvo: islam (95%)

Nezávislosť získal Katar r. 1913 od Osmanskej ríše, r. 1971 od Británie.

v HDP na obyvateľa 1. miesto na svete

sedem správnych oblastí

Katar je konštitučný emirát s jedným poradným zborom. Základom právneho systému krajiny je islamské právo. Hlavou štátu a vlády je emír, ktorému asistuje predseda vlády.

 

Poloha

Leží na malom vápencovom polostrove, v tvare otvorenej ruky,  vo východnej časti Arábie, ohraničuje ho Perzský záliv, jedinú hranicu má so Saudskou Arábiou.

Strategicky sa nachádza pri najväčších svetových zásobách ropy a zemného plynu. Kedysi ekonomika závislá na love perál.

Polostrov, kde sa Katar nachádza, vyčnieva z Arabského polostrova a zasahuje po dĺžke 160 km do Perzského zálivu. Polostrov je chránený dookola koralovým útesom, ktorý tvorí prírodnú bariéru medzi polostrovom a vodami Perzského zálivu

Reliéf

Šírka ostrova sa pohybuje od 55 do 90 km. Povrch je prevažne rovinatý,  najvyšší bod má 103 m- Qurajn Abu al Bawl (skalnatý vrch), na juhozápade krajiny. Pobrežie tvoria soľné planiny, na západnom pobreží vápencové vyvýšeniny, pod ktorými sa nachádza ropné pole Duchán. Hríbový tvar, vrch tvrdšia hornina, spodok mäkšia erodovaná, 25 až 30 metrov vysoké. Tiahnu sa na západe k hranici so Saudskou Arábiou.

Rovinatý povrch, najmä v centrálnej časti.

kontinuálne pieskové pláne a duny. Typ barkan (polmesiac) posúvané zo severu vetrami šamál, ostrý vrcholec. Duny sa pohybujú, pohlcujú cesty, tie ich musia obchádzať. Cesty musia byť premiestňované.

Ďalší typ vápencová platňa a na nej pieskové duny, ktoré sa nepospájali celkom dokopy, spočívajú na platni, oddelené jedna od druhej.

Erodované horniny, na vrchole tvrdšie, spodok obrúsený vetrom.

Pôdy nezadržiavajú vody, nevhodné pre rastlinstvo, vápenec je priepustný.

Masívne pieskové duny obklopujú Chawr al-Udayd –„vnútrozemské more“, výbežok Perzského zálivu uzavretý do vnútrozemia. Nachádza sa na JV Kataru, na hraniciach so Saudskou Arábiou. Pieskové duny až k vode, obľúbená turistická destinácia. Katarčania sú skúsenými šoférmi po púštnych dunách.   Stáva sa z nich atrakcia a víkendová destinácia aj pre domácich.

Pokrývka vegetáciou je skromná, v letných mesiacoch rastlinstvo len prežíva, počas zimných dažďov nakrátko ožíva, ovplyvnilo to sezónny príchod a odchod beduínov na polostrov

Kultivovaná pôda tvorí 2,5% rozlohy, jednu tretinu tvoria trvalé kultúry, prevažne datle. Poľnohospodárska pôda patrí vláde, obrábaná imigrantmi.

V púšti sa nachádzajú plochy sladkej pôdy – rawdha, malý ale významný zdroj pôdy, farmy, vegetácia v ostrom kontraste s okolitou púšťou, oblasti sú ohraničené ochrannou vegetáciou na okrajoch, eukalyptus. Studne, zavlažovacie kanály, aby sa voda nevyparovala na priamom slnku, vodné kanály zvyknú byť chránené prístreškami.

Na farmách sú bežnými aj včelíny, včely sú dôležité pre opeľovanie rastlín, produkcia medu.

Záhrady a farmy obľúbeným miestom pre relax, ohraničené plotom, chráni pred predátormi, najmä na severe a západe eukalyptové porasty, chránia pred vetrami – šamál. Tvoria bariéru pre piesok prinášajúce vetry.

Typy pôdy

v obrábaných zónach pôdy predstavujú mix viacerých druhov

rawdha – sladké pôdy

sabcha – slané pôdy

kamenisté pôdy- litosol

piesočnaté pôdy

 

Najfrekventovanejšie pôdy v Katare sú litosoly, plytké – 10-30 cm, vápenaté, relatívne úrodné, pokryté kamennými úlomkami, pokrývajúcimi vápencovú základňu.

Povrch je tvorený tisícmi zníženín, pokrytých erodovaným zosunutým materiálom, 30-150 cm, rawdha, hlavný zdroj pre poľnohospodárstvo. Sú roztrúsené po vápencovej doske. Severná časť je označovaná beduínmi ako barr qatar.

Rawdha obsahuje málo organickej zložky, obsah pevnej hmoty zmierňuje filtráciu, čo spôsobuje zasoľovanie pôdy. Urýchľuje to aj prenikanie slanej vody do podzemných akviferov.

Vo všeobecnosti je pôda chudobná na dusík, fosfor, železo, horčík a zinok.

Chudobné pastviny, nomádi museli prechádzať z od jednej oblasti k druhej. Okolia vodných zdrojov v zime pokryje trávnatý porast.

Sabcha– pozdĺž pobrežia, slané piesky, naplaveniny, rovné plochy, vysoká podzemná voda, pol metra pod povrchom. Povrch tvorený pevnou tenkou vrstvou halitu a sádrovca, mimo pevných ciest sa vozidlá ľahko prepadnú cez túto vrstvu. Nevyprostiteľné vozidlá v slanom prostredí rýchlo korodujú.

Odporúča sa jazdiť po vyjazdených stopách, aj keď zdanlivo nelogicky kľučkujú rovným terénom. Spravidla obchádzajú nebezpečné nestabilné úseky.

Kryštalické útvary, sádra, podobné ihličkám, mäkký materiál erodoval, ostala tvrdšia hmota. Nachádzame v oblasti južne od Umm Said smerom k Vnútrozemskému moru.

Púštne ruže –   akoby pospájané mušle, kryštalická forma, v nížinách na severe a východe krajiny, krehké a náchylné na vlhkosť.

Mnohé ďalšie nepravidelné štruktúry kryštálov. Na západe v lokalite Duchán, kryštály viditeľné len po rozlomení horniny, vo vnútri – geódy. Vyplnené sadrovými kryštálmi.

Závrty a prepadliny

Označované duhul, delíme na závrty, jednoduché a komplexné prepadliny.

Vápencová platňa nie je príliš pevná a vhodná pre väčšiu stavebnú záťaž. Podzemná a dažďová voda narúša sádru a vápenec. Dochádza k prepadlinám v povrchu. Voda vytvára krasové útvary pod povrchom, vzniká jaskyňa, závrt – dahl. Dahl al-hammám neďaleko Dohy  súčasťou turistického parku. Ak nie sú jaskyne otvorené na povrchu, je ťažké bez vrtov určiť ich prítomnosť.

Krajine patrí viacero ostrovov. Halul je významný, pretože sa na ňom nachádza skladisko a terminál pre transport ropy z priľahlých ropných polí. Leží 90 km východne od Dohy.

Hawar a priľahlé ostrovy na západe sú predmetom sporu s Bahrajnom.

Na východnom pobreží leží Doha a Umm Said – dva najdôležitejšie prístavy, jediné v krajine vhodné pre komerčnú moreplavbu, aj pre tie najväčšie lode. Severne od al-Chawr sa plánuje výstavba obrovského prístavu pre tankery – Ras Laffan Industrial City. Environmentálny dopad.

Pri pobreží sťažujú navigáciu koralové útesy.

Hranica so SA vytýčená od r. 1965, no doteraz nebola presne zaznačená.

Doha je hlavným mestom krajiny a zároveň administratívnym, komerčným a populačným centrom. Spojené je s ostatnými mestami Kataru 1000 km spevnených ciest.

Pôvodne bohatstvo Kataru pochádzalo z lovu perál, od 30. rokov z ťažby ropy. Zdroje ropy sú nerovnomerne rozložené v Perzskom zálive, malý Katar sa nachádza na obrovských zásobách ropy a hlavne zemného plynu.

 

Klíma

Horúca, suchá, teploty až do 50 C.

Mierne teploty prevládajú od novembra do mája, v zime však môžu klesať až na 5 C.

Zrážky sa vyskytujú zväčša nárazovo v búrkach, priemerne okolo 100 mm ročne, vtedy sa zapĺňajú suché riečne korytá – wádí. Prívalové dažde v zime nie sú ničím výnimočným a mnohokrát spôsobujú problémy. Mnohé cesty vedú po dne wádí, tie zaplavuje počas dažďov voda, znemožňuje dopravu.

Niekedy sú búrky sprevádzané v zime snežením alebo ľadovcom.

Výskyt púštnych búrok. Beduíni sú pripravení, zaopatria svoj majetok, stáda. Môžu so sebou niesť obrovské masy piesku. Ohrozujú život a bezpečnosť premávky. Prichádzajú rýchlo.

Vodstvo

Krajina trpí nedostatkom podzemných vôd, mnohé zdroje majú vysoký obsah minerálov a nie sú vhodné na pitie.

Veľmi málo stojatých vôd. V zníženinách rawdha. Malý rezervoár bol vytvorený prehradením wádí v Umm Salal Muhammad, ale časom vyschol. Väčšina rastlinstva v období sucha hibernuje a ožíva počas zimných dažďov.

Dva typy podzemných zásob vody. na severe sladká podzemná voda,  nachádzajúca sa nad vrstvou so slanou vodou, na juhu zásoby zasolenej vody.

Mnoho zelene ustupuje urbanizácii a zasolením zásob vody zanikajú viaceré farmy.

Hľadanie nových podzemných nálezísk a odsoľovanie morskej vody je jedným z riešení.

Katar je krajina s akútnym nedostatkom pitnej vody. Napriek tomu je priemerná spotreba vody katarskej domácnosti jednou z najvyšších na svete. Pri priemere 310 litrov denne na domácnosť Katar prekonáva aj západoeurópske krajiny.

Štúdie ukázali, že Katarčania r. 2009 spotrebovali 1200 litrov denne na osobu, pričom u prisťahovalcov to bolo len 150 l na hlavu a deň v tom istom roku.

Ako reakciu na plytvanie vodných zdrojov plánuje vláda vydanie National  Water Act na rok 2016 ako súčasť Katarského národného strategického plánu 2011-2016.

Vzhľadom na enormnú spotrebu vody sa Katar stal závislým na odsoľovaní morskej vody – tvorí až 50 % zdrojov. Pri neustálom náraste populácie sa produkcia pitnej vody z morskej od r. 1995 strojnásobila. Pri súčasnom trende sa bude do r. 2020 nárast spotreby vody pohybovať na úrovni 5,4 %.

Oproti iným krajinám má Katar nízke ceny vody. Pre Katarčanov je voda zadarmo a pre ostatných za nízke ceny, ktoré pokrývajú menej ako tretinu nákladov na jej produkciu.

Národný plán má vyriešiť problémy s manažmentom vodných zdrojov (práve preto, že je voda zadarmo, sa ňou plytvá)

General Electricity and Water Corporation (Kahramaa) chce do r. 2016 znížiť straty v rozvodnej sieti zo súčasných 35% na 10%. Podľa odhadov by osvetové programy mohli znížiť spotrebu vody až o 40%.

V krajine funguje aj komisia pre pozorovanie zásob podzemných vôd.

 

Rastlinstvo a živočíšstvo

Pozostatky žraločích zubov spred 50 mil rokov, západ a juh Kataru.

Rastlinstvo chudobné v lete, v zime sa prebúdza k životu.

Niekoľko skupín podľa prostredia, v ktorom rastú – pobrežné pôdy sabcha, pobrežný piesok, zníženiny rawgha, duny,  ďalej sú to akácie, kroviny.

V zasolených pobrežných oblastiach rastú prevažne halofyty – znášajú vysokú slanosť pôdy.

Rawdha – kroviny, akácie, kustovnice, atď.

Urbanizácia a nevhodné podmienky obmedzili množstvo fauny. V púšti druhy adaptované na nevhodné podmienky. Väčšie cicavce podľahli lovu v minulosti. Priamorožec arabský. Beduíni ho nazývajú al wadhihi. Dnes už iba v zoo.

V divočine sa zachovali najmä menšie druhy. Pavúky, motýle, kobylky – spôsobovali kalamity, ničia úrodu. Včely.

Púštne jašterice. Zanechávajú charakteristickú stopu po chvoste a nohách v piesku. V prípade ohrozenia sa zahrabávajú pod povrch. Zahrabávaním regulujú aj telesnú teplotu.

Špecifický druh agamy, splýva s povrchom, kde sa nachádza. Hlavu podobnú ropuche.

Agama nazývaná Dhub. Väčších rozmerov. Rýchla a agresívna, keď je v úzkych. Neškodný bylinožravec. Nepotrebuje prakticky piť vodu, vlahu získava z rastlín, ktorými sa živí. Pochúťka pre beduínov, mäsitý chvost. Žijú ukryté v norách.

V okolí budov stredomorský gekon.

Huby hľuzovky – svetlejšie, viac cenené a tmavšie.

Urbanizácia a priemyselná výstavba ohrozuje vratký ekosystém krajiny, ničenie koralových útesov, porastov, úbytok rýb, ohrozenie rybárov.

Hlavný zdroj : http://catnaps.org/islamic/geography.html

Zdroj: travelingthemiddleeast.com

 

 

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *