Jordánsko – Geografia

Jordánsko

ofic. názov : Hašimovské jordánske kráľovstvo

rozloha : 89 342 km2

populácia : 6,5 mil.

hl. mesto : Ammán

štátne zriadenie : konštitučná monarchia

Hášimovci odvodzujú svoj pôvod od Proroka Muhammada. Do začiatku 20. storočia boli Hášimovskí emíri správcami Mekky, kým neustúpili v politickom zápase rodine Saudov, ktorá vládne dnešnej Saudskej Arábii.

Hášimovci sú klanom kmeňa Kurajšovcom, z ktorého pochádzal prorok, v podstate jedinými zdokumentovanými potomkami, jedinou existujúcou vetvou prorokovej rodiny.

hl. štátu : kráľ Abdullah II.

mena : Jordánsky dinár

Arabi tvoria 98 % populácie (moslimovia sunniti 92 %). Kresťania tvoria len 6 % obyvateľstva. Úradným jazykom krajiny je arabčina. Etnicky homogénna krajina.

Krajina dosiahla samostatnosť 25. mája 1946 odčlenením sa od britského domínia. Tento deň sa slávi ako štátny sviatok.

 

Poloha

Jordánsko sa nachádza na Blízkom východe, severozápadne od Saudskej Arábie. Susedí s Irakom, Izraelom, Západným brehom Jordánu (West Bank), Sýriou a Saudskou Arábiou (s touto má aj najdlhšie hranice).

Jediný prístup k moru má krajina na juhu, cez prístav v Aqabe.

Reliéf

Povrch Jordánska môžeme rozdeliť na tri hlavné geografické oblasti : údolie rieky Jordán, náhorné plošiny a púšť na východe.

Povrch krajiny na východe tvorí púštna planina, na západe sa nachádza hornatá oblasť. Údolie Jordánu, ktoré je súčasťou Veľkej priekopovej prepadliny oddeľujúcej západný a východný breh Jordánu, sa nachádza taktiež v západnej časti Jordánska.

Najnižším miestom v krajine je Mŕtve more (-423 m pod úrovňou mora) a najvyšším bodom je Džabal Ram (1734 m n.m.)

Ornej pôdy je veľmi málo a zaberá len 3,32 % územia. Už aj tak citlivá krajina je ohrozená najmä nedostatkom vodných zdrojov, nadmerným spásaním, odlesňovaním, zemetraseniami a rozširovaním púští.

Údolie rieky Jordán, ktoré sa tiahne po celom ľavom brehu rieky, je najcharakteristickejším regiónom Jordánska. Krajina sa sformovala okolo neho a nesie podľa rieky aj svoj názov. Údolie je súčasťou Veľkej priekopovej prepadliny, ktorá vznikla tektonickými pohybmi pred 20 mil. rokov.

Severná časť údolia, po arabsky nazývaná aj Ghor, je najúrodnejšou oblasťou krajiny. Tiahne sa od severných hraníc až po Mŕtve more. Rieka Jordán pramení z viacerých zdrojov v pohorí Antilibanon. Tečie do Galilejského jazera (212 m pod morom) a vlieva sa do Mŕtveho mora (-423 m). Rieka je v ústi široká 20 až 30 m, veľa vody stráca v dôsledku intenzívneho využívania na zavlažovanie. Vhodná klíma, hojné zrážky v zimných mesiacoch a úrodné pôdy podnietili rozvoj poľnohospodárstva v oblasti Ghor, ktorá sa stala hlavným produkčným centrom potravín v Jordánsku.

Jordán ústi do Mŕtveho mora, ktoré je najnižším miestom na Zemi. Nie je spojené so žiadnym morom. Odparovanie vody zapríčinilo vysokú koncentráciu soli v jeho vode, dôsledkom čoho je neexistencia akéhokoľvek života v ňom. Koncentrácia solí v Mŕtvom mori je osem krát vyššia ako v oceáne. Úbytok vody v rieke Jordán, hlavnom prítoku do Mŕtveho mora, spôsobuje postupné klesanie hladiny Mŕtveho mora a do budúcnosti je ohrozená aj jeho celková existencia.

Neďaleké pramene horúcej vody Zarqa Ma’een, spolu s liečivými účinkami solí z Mŕtveho mora  priťahujú návštevníkov z celého sveta.

Južne od Mŕtveho mora sa tiahne údolie Wádí Araba. Táto horúca a suchá 155 km dlhá oblasť je príznačná  pre nehostinné pohoria, ktoré ju lemujú. Ekonomický význam nadobúda oblasť hlavne kvôli ťažbe nerastných surovín. Wádí končí na juhu pri Aqabe.

Aqaba je jediným jordánskym prístavom a prímorským strediskom. Pri pobreží sa nachádza koralový útes s bohatým podmorským životom.

Náhorná plošina oddeľuje údolie Jordánu od púští na východe. Tiahne sa po celej dĺžke západnej hranice krajiny od Umm Qais po Ras an-Naqab na juhu a nachádzajú sa tu najvýznamnejšie sídelné centrá – Ammán, Zarqa, Irbid a Karak. Územie bolo obývané už od staroveku, o čom svedčia aj archeologické náleziská a zachovalé pamiatky. Pohoria zachytávajú najviac zrážok a sú z hľadiska pokrytia vegetáciou najbohatšou časťou krajiny. Nadmorská výška pohorí sa pohybuje od 600 do 1500 m n.m.

Pohoria  sú križované viacerými suchými riečnymi korytami – Wádí Mudžib, Músa, Hassa a Zarqa. Prechádzajú do stepí a tie sa následne menia na púšť, smerom na východ.

Severná časť, nazývaná Severná vysočina, sa rozprestiera južne od Umm Qais až po Ammán zo severu.  Prevláda tu stredomorská klíma. Oblasť niesla historický názov Gileadská zem a je charakterizovaná vyššími nadmorskými výškami a chladnejšími teplotami.

Krajinná formácia tiahnúca sa od Irbidu, cez Mafraq a Madabu smerom na juh ku Karaku bola pôvodne pokrytá stepou, ktorej väčšina ustúpila rozširujúcej sa púšti.

Na juhu sa od Šobaku po Ras an-Naqab tiahne pohorie Šarra (Šóra). Táto náhorná plošina zachytáva len minimum zrážkovej činnosti a preto je pokrytá len riedkou vegetáciou.

Oblasť Badia – východná púšť tvorí väčšinu povrchu krajiny (75%). Je súčasťou Severoarabskej púšte pokračujúcej do Sýrie, Iraku a Saudskej Arábie. Prevýšenie sa pohybuje od 600 do 900 m nad morom. Letá sú tu horúce a suché, zimy zas chladné, výkyvy teplôt sú výrazné aj medzi dňom a nocou. Zrážok padne menej ako 50 mm ročne.

Na severe sa nachádza Bazaltová púšť Harrat aš-Šám prechádzajúca do Sýrie a Saudskej Arábie.  Niekdajšia sopečná činnosť je evidentná na povrchu výskytom čiernych bazaltových skál. Pokrýva 50 000 km2 územia Izraela, Sýrie, Jordánska a Saudskej Arábie. Vulkanická aktivita v tejto oblasti sa datuje z obdobia spred 20 mil. rokov až do súčasnosti. Čierna púšť je súčasťou Arabskej púšte. Hraničí so sýrskym polopúštnym regiónom. Nenachádzajú sa tu žiadne významnejšie pramene ani vodné toky, rovnako žiadne akvifre, ktoré by boli dosiahnuteľné studňami. Zrážková činnosť je tu minimálna a preto jediným spôsobom obživy v tejto oblasti je nomádsky spôsob pastierstva. Vlhšie obdobia zaznamenal región v medziľadovcových dobách.

Medzi Jordánskom a Irakom leží vápencová plošina s obmedzenými podmienkami pre poľnohospodárstvo.

Východnú púšť križujú početné suché riečne korytá, nachádza sa tu oáza Azraq a prírodná rezervácia Šomari.

Na juhu sa nachádza najznámejšia jordánska púšť Wádí Rum, kde izolované vápencové skaliská vytvárajú jedinečnú scenériu.

Klíma

Z klimatického hľadiska možno povedať, že väčšinu krajiny tvorí neúrodná púšť a obdobie dažďov na západe územia trvá od novembra do apríla.

Západné Jordánsko má stredomorskú klímu s horúcimi suchými letami a daždivými chladnými zimami. Zvyšok krajiny (75%) spadá do púštnej klimatickej oblasti s úhrnom zrážok nižším ako 200 mm ročne.

Vodstvo

–          spomínané v reliéfe vyššie.

Jordánsko
Zdroj: ezilon.com

 

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *