Egypt, nie je cesty späť (VIDEO)

Nepokoje v Egypte pokračujú a v uliciach hlavného mesta vidieť tanky. Vláda argumentuje tým, že vojsko je nasadené len kvôli zachovaniu bezpečnosti, prezident robí ústupky, no ľudia nehodlajú cúvnuť. V televíznych spotoch sa ozývajú nespokojné výkriky, Egypťania majú dosť chudoby a skorumpovanej vlády. Z davu počuť názor, že sú ochotní aj umrieť, ale z ulíc neodídu. To sa potvrdilo aj na počte obetí, ktoré si doposiaľ protesty vyžiadali. Po ôsmich dňoch protestov sa hovorí zatiaľ o viac ako 125 obetiach na životoch. Ako povedal Mohamed El Baradei: „teraz už nie je cesty späť.“

Washington apeloval na Mubaraka, aby nezasahoval proti pokojným demonštráciám v krajine. Takisto urobili aj iní predstavitelia. Je ozaj zaujímavé, že Biely dom nezaujal stanovisko podporujúce Egypťanov v boji za ich práva, hlavne po tom, ako Spojené štáty iniciovali vývoz demokracie do Afganistanu a Iraku. Zaujímavý komentár na zdržanlivé stanovisko našej ale aj cudzích vlád napísal Peter Schutz v článku Sedem rán egyptských. Demokracia je skvelá vec, ale tam, kde ju treba. Nakoniec v Mubarakovi bolo dobré mať spojenca i keď to egyptský ľud niečo stálo. Izrael videl zrejme tiež  Mubarakov režim ako pohodlnejší. Ak by bol totiž zosadený, k moci sa dostáva opozícia a do opozície sa postavilo aj Moslimské bratstvo. Predstava druhej Iránskej revolúcie nie je asi príliš lákavá pre viacerých predstaviteľov.

Prezident nie a nie ustúpiť a tak sa v Egypte rozhodli zvýšiť tlak. Na dnešný deň bol vyhlásený „miliónový pochod“, ktorý má donútiť prezidenta k rezignácii. Centrom protestov je stále námestie Tahrir. Miliónové protesty ohlásili v Káhire a k hlavnému mestu sa pridala aj Alexandria. Vojaci blokujú prístup do centra mesta a zabránili časti demonštrantov spojiť sa s jadrom na námestí Tahrir. Vláda prikázala zastaviť vlakové a letecké spojenia s hlavným mestom. V pondelok vojenskí predstavitelia vyhlásili, že armáda  bude rešpektovať práva egyptského národa a nebude proti ľuďom zasahovať. Vojsko však nebude tolerovať prejavy sabotáže, ani ničenie verejného, či súkromného vlastníctva a útoky na obyvateľstvo.

Zdá sa, že podporu zo západu Egypťania čakať nemôžu. To, či sa zmení režim v krajine a prebehne revolúcia podobná tej jazmínovej v Tunisku, je zrejme len v ich rukách.