Saudská Arábia – Tipy na cestu

Pri ceste do Saudskej Arábie treba dbať hlavne na charakter krajiny a jej konzervativizmus. Neprípustné sú akékoľvek verejné prehrešky proti morálke. V krajine platí prísna segregácia mužov a žien.
Do krajiny sa nesmie dovážať ŽIADEN alkohol a bravčové mäso. Alkohol tu legálnou cestou ani nedostanete kúpiť.

Do krajiny nebudú vpustení tí, čo majú izraelskú pečiatku v pase alebo miesto narodenia v Izraeli. Dbať treba aj na vhodné oblečenie. Nevhodné oblečenie, neprimerané správanie opačných pohlaví môže mať za následok tiež nevpustenie do krajiny.
Ženy môžu cestovať do krajiny len v sprievode manžela alebo blízkeho mužského rodinného príslušníka- Muharram . Nesmú riadiť v krajine auto a taktiež nesmú ísť v aute s inými mužmi, ak sa v aute nenachádza aj Muharram.
Ak žena pricestuje sama, musí ju Muharram čakať na letisku. Existujú aj výnimky, napríklad aj pre kontakt ženy s inými mužmi a to hlavne vzťahujúce sa pre obchodné rokovania a pod.

Jordánsko – Geografia

Jordánsko

ofic. názov : Hašimovské jordánske kráľovstvo

rozloha : 89 342 km2

populácia : 6,5 mil.

hl. mesto : Ammán

štátne zriadenie : konštitučná monarchia

Hášimovci odvodzujú svoj pôvod od Proroka Muhammada. Do začiatku 20. storočia boli Hášimovskí emíri správcami Mekky, kým neustúpili v politickom zápase rodine Saudov, ktorá vládne dnešnej Saudskej Arábii.

Hášimovci sú klanom kmeňa Kurajšovcom, z ktorého pochádzal prorok, v podstate jedinými zdokumentovanými potomkami, jedinou existujúcou vetvou prorokovej rodiny.

hl. štátu : kráľ Abdullah II.

mena : Jordánsky dinár

Arabi tvoria 98 % populácie (moslimovia sunniti 92 %). Kresťania tvoria len 6 % obyvateľstva. Úradným jazykom krajiny je arabčina. Etnicky homogénna krajina.

Krajina dosiahla samostatnosť 25. mája 1946 odčlenením sa od britského domínia. Tento deň sa slávi ako štátny sviatok.

 

Poloha

Jordánsko sa nachádza na Blízkom východe, severozápadne od Saudskej Arábie. Susedí s Irakom, Izraelom, Západným brehom Jordánu (West Bank), Sýriou a Saudskou Arábiou (s touto má aj najdlhšie hranice).

Jediný prístup k moru má krajina na juhu, cez prístav v Aqabe.

Reliéf

Povrch Jordánska môžeme rozdeliť na tri hlavné geografické oblasti : údolie rieky Jordán, náhorné plošiny a púšť na východe.

Povrch krajiny na východe tvorí púštna planina, na západe sa nachádza hornatá oblasť. Údolie Jordánu, ktoré je súčasťou Veľkej priekopovej prepadliny oddeľujúcej západný a východný breh Jordánu, sa nachádza taktiež v západnej časti Jordánska.

Najnižším miestom v krajine je Mŕtve more (-423 m pod úrovňou mora) a najvyšším bodom je Džabal Ram (1734 m n.m.)

Ornej pôdy je veľmi málo a zaberá len 3,32 % územia. Už aj tak citlivá krajina je ohrozená najmä nedostatkom vodných zdrojov, nadmerným spásaním, odlesňovaním, zemetraseniami a rozširovaním púští.

Údolie rieky Jordán, ktoré sa tiahne po celom ľavom brehu rieky, je najcharakteristickejším regiónom Jordánska. Krajina sa sformovala okolo neho a nesie podľa rieky aj svoj názov. Údolie je súčasťou Veľkej priekopovej prepadliny, ktorá vznikla tektonickými pohybmi pred 20 mil. rokov.

Severná časť údolia, po arabsky nazývaná aj Ghor, je najúrodnejšou oblasťou krajiny. Tiahne sa od severných hraníc až po Mŕtve more. Rieka Jordán pramení z viacerých zdrojov v pohorí Antilibanon. Tečie do Galilejského jazera (212 m pod morom) a vlieva sa do Mŕtveho mora (-423 m). Rieka je v ústi široká 20 až 30 m, veľa vody stráca v dôsledku intenzívneho využívania na zavlažovanie. Vhodná klíma, hojné zrážky v zimných mesiacoch a úrodné pôdy podnietili rozvoj poľnohospodárstva v oblasti Ghor, ktorá sa stala hlavným produkčným centrom potravín v Jordánsku.

Jordán ústi do Mŕtveho mora, ktoré je najnižším miestom na Zemi. Nie je spojené so žiadnym morom. Odparovanie vody zapríčinilo vysokú koncentráciu soli v jeho vode, dôsledkom čoho je neexistencia akéhokoľvek života v ňom. Koncentrácia solí v Mŕtvom mori je osem krát vyššia ako v oceáne. Úbytok vody v rieke Jordán, hlavnom prítoku do Mŕtveho mora, spôsobuje postupné klesanie hladiny Mŕtveho mora a do budúcnosti je ohrozená aj jeho celková existencia.

Neďaleké pramene horúcej vody Zarqa Ma’een, spolu s liečivými účinkami solí z Mŕtveho mora  priťahujú návštevníkov z celého sveta.

Južne od Mŕtveho mora sa tiahne údolie Wádí Araba. Táto horúca a suchá 155 km dlhá oblasť je príznačná  pre nehostinné pohoria, ktoré ju lemujú. Ekonomický význam nadobúda oblasť hlavne kvôli ťažbe nerastných surovín. Wádí končí na juhu pri Aqabe.

Aqaba je jediným jordánskym prístavom a prímorským strediskom. Pri pobreží sa nachádza koralový útes s bohatým podmorským životom.

Náhorná plošina oddeľuje údolie Jordánu od púští na východe. Tiahne sa po celej dĺžke západnej hranice krajiny od Umm Qais po Ras an-Naqab na juhu a nachádzajú sa tu najvýznamnejšie sídelné centrá – Ammán, Zarqa, Irbid a Karak. Územie bolo obývané už od staroveku, o čom svedčia aj archeologické náleziská a zachovalé pamiatky. Pohoria zachytávajú najviac zrážok a sú z hľadiska pokrytia vegetáciou najbohatšou časťou krajiny. Nadmorská výška pohorí sa pohybuje od 600 do 1500 m n.m.

Pohoria  sú križované viacerými suchými riečnymi korytami – Wádí Mudžib, Músa, Hassa a Zarqa. Prechádzajú do stepí a tie sa následne menia na púšť, smerom na východ.

Severná časť, nazývaná Severná vysočina, sa rozprestiera južne od Umm Qais až po Ammán zo severu.  Prevláda tu stredomorská klíma. Oblasť niesla historický názov Gileadská zem a je charakterizovaná vyššími nadmorskými výškami a chladnejšími teplotami.

Krajinná formácia tiahnúca sa od Irbidu, cez Mafraq a Madabu smerom na juh ku Karaku bola pôvodne pokrytá stepou, ktorej väčšina ustúpila rozširujúcej sa púšti.

Na juhu sa od Šobaku po Ras an-Naqab tiahne pohorie Šarra (Šóra). Táto náhorná plošina zachytáva len minimum zrážkovej činnosti a preto je pokrytá len riedkou vegetáciou.

Oblasť Badia – východná púšť tvorí väčšinu povrchu krajiny (75%). Je súčasťou Severoarabskej púšte pokračujúcej do Sýrie, Iraku a Saudskej Arábie. Prevýšenie sa pohybuje od 600 do 900 m nad morom. Letá sú tu horúce a suché, zimy zas chladné, výkyvy teplôt sú výrazné aj medzi dňom a nocou. Zrážok padne menej ako 50 mm ročne.

Na severe sa nachádza Bazaltová púšť Harrat aš-Šám prechádzajúca do Sýrie a Saudskej Arábie.  Niekdajšia sopečná činnosť je evidentná na povrchu výskytom čiernych bazaltových skál. Pokrýva 50 000 km2 územia Izraela, Sýrie, Jordánska a Saudskej Arábie. Vulkanická aktivita v tejto oblasti sa datuje z obdobia spred 20 mil. rokov až do súčasnosti. Čierna púšť je súčasťou Arabskej púšte. Hraničí so sýrskym polopúštnym regiónom. Nenachádzajú sa tu žiadne významnejšie pramene ani vodné toky, rovnako žiadne akvifre, ktoré by boli dosiahnuteľné studňami. Zrážková činnosť je tu minimálna a preto jediným spôsobom obživy v tejto oblasti je nomádsky spôsob pastierstva. Vlhšie obdobia zaznamenal región v medziľadovcových dobách.

Medzi Jordánskom a Irakom leží vápencová plošina s obmedzenými podmienkami pre poľnohospodárstvo.

Východnú púšť križujú početné suché riečne korytá, nachádza sa tu oáza Azraq a prírodná rezervácia Šomari.

Na juhu sa nachádza najznámejšia jordánska púšť Wádí Rum, kde izolované vápencové skaliská vytvárajú jedinečnú scenériu.

Klíma

Z klimatického hľadiska možno povedať, že väčšinu krajiny tvorí neúrodná púšť a obdobie dažďov na západe územia trvá od novembra do apríla.

Západné Jordánsko má stredomorskú klímu s horúcimi suchými letami a daždivými chladnými zimami. Zvyšok krajiny (75%) spadá do púštnej klimatickej oblasti s úhrnom zrážok nižším ako 200 mm ročne.

Vodstvo

–          spomínané v reliéfe vyššie.

Jordánsko
Zdroj: ezilon.com

 

Jordánsko – História

Jordánsko bolo osídlené ľuďmi už od najstarších čias. V paleolite tu zrejme lovili na rozsiahlych pláňach lovci doby kamennej.

Neolit ( 8500 – 4500 pred Kr.) priniesol so sebou zmenu spôsobu obživy, kedy človek objavil nové možnosti v pestovaní plodín a chove domácich zvierat. Toto bolo spojené s usadlým spôsobom života. Neolitické dediny boli zakladané na severe a severozápade krajiny, vo východnej a neúrodnej časti pokračovali ľudia v nomádskom spôsobe života.

V mladšej dobe bronzovej (3200 pred Kr.) sa tu utvorila sieť samostatných mestských štátov, ktorá však pravdepodobne v dôsledku sucha a rôznych politických zmien zanikla. Z tohto obdobia pochádza aj pohrebisko objavené vo Wadi Arab, kde archeológovia našli okolo 20 000 šachtových hrobov s 200 000 pozostatkami tiel. V hroboch sa nachádzali aj šperky, úlomky keramiky a zbrane.

V 2. tisícročí pred Kr. ovládli Egypťania ako Kanaáncov , tak aj oblasť Sýrie a Jordánska. Nasledovalo nové obdobie prosperity, kedy vznikali nové mestá.

Neskorá doba bronzová ( okolo roku 1200 pred Kr.) priniesla so sebou zánik mnohých významných kultúr v Stredomorí. Bol spojený s príchodom „Morských ľudí“, akými boli napr. aj Filištínci, ktorí dali názov dnešnej Palestíne. Niektoré mestá boli zničené aj výbojmi Izraelitov (napr. Jericho).

V dobe železnej (1200-332 pred Kr.) sa na území Jordánska sformovali tri kráľovstvá- Edom na juhu, Moab v centrálnej časti a Ammon na severe. K sformovaniu väčších celkov zrejme prispela aj obchodná cesta z Arábie, ktorá viedla cez Ammán do Damasku a ďalej na sever.

Panstvo Asýrskej ríše na severe ukončili v roku 612 pred Kr. Babylončania. Keď v roku 605 pred Kr. babylonský kráľ Nabuchadnezzar porazil Egypt a časť regiónu uvrhol do zmätku, obyvateľstvo severnej časti dnešného Jordánska (vtedajšieho kráľovstva Edom) sa pohlo smerom do južnej Palestíny. Vládu Babylončanov ukončila až Perzia v 6. st. pred Kr. a nastolila načas organizáciu a poriadok v oblasti.

Z Perzskej ríše sa stalo najväčšie impérium Blízkeho východu. Avšak vnútorné rozbroje oslabili Perziu, a preto sa podarilo Alexandrovi Veľkému v roku 332 pred Kr. dobyť túto ríšu a tým aj Jordánsko. Po jeho smrti územie Jordánska striedavo ovládali Ptolemajovci a Seleukovci.

Ešte pred Alexandrom, v 6. st. pred Kr., vznikla na juhu Jordánska nová civilizácia- nabatejská. Nabatejci boli pôvodné nomádske kmene z Arabského polostrova, ktoré sa tu trvalo usídlili. Vybudovali si svoje hlavné mesto- Petra, ktoré je v súčasnosti najväčšou turistickou atrakciou krajiny. Petra ležala na významnej obchodnej ceste a preto sa obchod stal hlavným živobytím Nabatejcov. Kráľovstvo Nabatejcov bolo začlenené do Rímskej ríše až v 2. st. po Kr.

Počas rímskej nadvlády prežilo toto územie pokojné obdobie. Rimania tu vystavali cesty a v mnohých mestách pribudli nové stavby. Medzi mestá rozvíjajúce sa v tomto období patrili hlavne Ammán, Jerash a Umm Qais.

O byzantskej dobe hovoríme od roku 324 po Kr., kedy cisár Konštantín založil nové hlavné mesto rímskej ríše- Konštantínopol. V Jordánsku, tak ako aj v iných častiach impéria, bolo toto obdobie spojené s premenou pohanských chrámov na kresťanské a s rozvojom kresťanstva.

V roku 636 však moslimské armády porazili Byzanciu pri rieke Jarmuk a otvorili si tak cestu do Sýrie. Jordánsko bolo začlenené do Arabského kalifátu.

Prvá križiacka výprava smerovala do tejto oblasti v roku 1096. Počas nej sa podarilo dobyť Jeruzalem a vytvoriť Jeruzalemské kráľovstvo. Jeruzalemský kráľ nechal vybudovať v dnešnom Jordánsku sústavu obranných hradov ako napríklad Kerak. Pobyt križiakov vo Svätej zemi ukončil až Saladin po roku 1187. Saladinom začína vládnuť Ajjubovská dynastia a po nej nasledovala vláda Mamelukov. V roku 1516 ovládli oblasť Turci a položili tak základy Osmanskej ríši. Táto pretrvala 400 rokov až do roku 1918.

Počas Prvej svetovej vojny sa Arabi pripojili k Veľkej Británii v boji proti Osmanom. Ako už bolo spomínané, bolo to pod prísľubom, že si budú môcť vytvoriť jednotný arabský štát. Briti však svoje slovo nedodržali a Jordánsko bolo začlenené pod správu Británie.

Definitívnu samostatnosť dosiahlo Jordánsko až v roku 1946, kedy sa zrušil britský mandát nad krajinou a sformovala sa samostatná vláda. Krajina sa premenovala na Hašimovské kráľovstvo Jordánska a parlament menoval kráľa Abdulláha za hlavu štátu.

Moderná história Jordánska, ako aj celej tejto oblasti, je spojená so vznikom štátu Izrael a konfliktami medzi ním a jeho arabskými susedmi. Mimoriadne negatívny dopad na Jordánsko mal predovšetkým ten z roku 1967, kedy prišlo Jordánsko o Západný breh Jordánu, kde bolo sústredené poľnohospodárstvo a priemysel krajiny. Hrubý domáci produkt sa prepadol o 38 % a z Palestíny utieklo do Jordánska cez 300 000 utečencov. To situáciu ešte skomplikovalo.

Jordánsko smerovalo ďalej k upevňovaniu demokracie a tento proces zavŕšilo voľbami roku 1989, kedy bolo prvýkrát umožnené voliť a kandidovať aj ženám. Celé spektrum spoločnosti tak začalo participovať na jej rozvoji. Krátko po týchto voľbách kráľ Hussain zrušil stanné právo. Bolo vyhlásené počas vojny v roku 1967 a trvalo viac než dvadsať rokov.

Počiatočné kroky

Celý projekt vznikol z nápadu pre diplomovú prácu „Propagácia cestovného ruchu krajín Blízkeho Východu“. V súčasnosti najpružnejším médiom je internet, a preto sme sa rozhodli použiť túto formu a vytvoriť webový portál, ktorý by nielen podnecoval cesty do tejto oblasti, ale by aj informoval o kultúre a dianí v týchto krajinách.
Účelom blogu je tak trocha zmapovať vývoj stránky a informovať návštevníkov o prebiehajúcom vývoji a plánoch do budúcnosti. Teda keď sa bude niečo chystať, dozviete sa to na blogu.

Počiatočný vývoj celého tohto počinu vyzeral asi takto:
16.2.2010 sa dostavilo to odhodlanie s tým celým začať. Nasledovala online konverzácia, počas ktorej sa dali dokopy ľudia, ktorí mali záujem sa na stránke podieľať a padlo rozhodnutie pre názov domény. Prvý krok bol za nami a ďalšie stále ťažšie pred nami.
18.2. 2010 sme zaregistrovali doménu blízkyvychod.eu a vytvorili prvú provizórnu stránku

Dva dni na to započala práca na prípravách návrhov na stránku. Premysleli sme základnú štruktúru a urobili prvý náčrt ( touchpadom)

22.2.2010 vznikla prvá beta verzia stránky, ktorá neobsahovala ešte žiadne články, ale predpovedala ako to celé bude vyzerať.

8.3.2010 sa na stránke už nachádzali základné informácie o Sýrii, Libanone, Jordánsku a Saudskej Arábii.
Všetko toto bolo zatiaľ neprístupné verejnosti a určené čisto len na pracovné účely. Portál chceme zapĺňať aj v spolupráci s návštevníkmi a preto sme sa rozhodli ho zverejniť, aj keď nie sú obsahovo vypracované všetky krajiny.
9.3.2010 začíname teda verejne

Tomas z Arabie

Pri svojom pobyte v Sýrii som si kone?ne ukradol štyri dni pre seba a vydal som sa do sýrskej púšte k beduínom. Momentálne ležím v stane uprostred púšte a píšem tieto riadky na mobile lebo všetci išli spať a zhasli svetlá. Za svojou hlavou mám veľkú dieru v stane. Umiestnili ma sem lebo vraj tu budem mať ?erstvý vzduch. No ja sa skôr bojím, že v noci nie?o príde a cez tú dieru ma zožere, lebo za mojím chrbtom je len nedozierna púšť. Musel som sa hneď na za?iatku nau?iť jednoducho ignorovať hmyz, ktorý sa tu po mne špacíruje.

Než som sa sem dnes dostal, tak som v Damasku strávil štyri hodiny čakaním na kamaráta, ktorý ma sem mal zobrať. Nakoniec sme sa teda vydali na cestu až v noci. Diaľnica do Palmyry je len nekonečná čiara cez púšť a v noci neuveriteľne jednotvárna. Po ceste som zaspal v aute na zadnom sedadle, lebo po predošlých nociach som toho mal ozaj dosť. Zobudil som sa až keď sme začali autom lietať v zákrutách. To sme opustili diaľnicu a vydali sme sa do púšte. Spočiatku som si myslel, že môj kamarát tu so mnou zostane aspoň chvíľu. No len ?o ma vyložil a povedal hlave rodiny, že rozprávam po arabsky, že to som ja ?o som tu bol minule, a že zostanem päť dní, odišiel. No nie?o po arabsky už viem, ale pri beduínskom dialekte kon?ím. Takže to vyzeralo ako keď u?íte niekoho plávať tak, že ho hodíte do hlbokej vody. A táto je ozaj hlboká. Tak som si s nimi posedel chvíľu. Nie?o sme si povedali, dal som im sladkosti pre deti, ?o malý chlapec zobral hneď útokom a nejaké cigarety pre dospelých. Vypili sme si ?aj, ktorý mimochodom Roberta a Omar chutil skvele a bol ako každý arabský ?aj neskuto?ne sladký. Keďže vstávajú o siedmej ráno, tak sa pobrali spať a mne prenechali ?asť stanu veľkú, že by sa tu vyspalo dvadsať ľudí. Pred tým než som si ľahol som sa šiel ešte von pozrieť na hviezdy. Ľudia to je najkrajšia vec na púšti. No?ná obloha. Toľko hviezd inde ťažko uvidíte. Krížom cez celé nebo jasná mlie?na drahá. Hviezdy sú tu ako klenoty, ktoré zdobia jednotvárnosť tohto kraja.

No som zvedavý ako prežijem tieto dni. A bez tlmo?níka pán profesor. Ak teda ?ítate môj blog. A okrem vás, ?o ho ?ítate vedzte, že ho ?íta aj minimálne jedna púštna kobylka, ktorá teraz na mne sedí a zvedavo pozerá na displej mobilu so mnou. Pôjdem ja pomaly spať a budem dúfať, že ma do rána nezožerie hmyz alebo jeden z tých psov, ?o po?ujem brechať vonku. Ale má to aj výhodu. Cez ten otvor v stene stanú vidím na hviezdy. Dobrú noc Arábia.

Ráno som sa zobudil o piatej. Noc bola taká ako keby vedľa vás niekto postavil obrovský ventilátor, lebo vietor tu dul bez prestávky celú noc. No a noci tu sú veľmi chladné oproti dňu. A popri tom som ešte uvažoval ?o to po mne lezie a pre?o tie psy musia robiť taký hluk. Keď som sa zobudil do chladného rána, všetci ešte spali. Rovno oproti vchodu do stanu za?alo vychádzať slnko. Vstal som už za svetla, ale slnko bolo ešte za horizontom. Len krvavá žiara zvestovala, kde sa o chvíľu objaví tá žeravá spaľujúca guľa. O chvíľu sa objavil na obzore požiar, z ktorého sa za?alo vynárať slnko. Spo?iatku ešte slabé, ale po pár minútach v plnej sile, s ktorou spravilo na otvorenej púšti peklo. Tak som videl západ slnka nad Stredozemným morom v Bejrúte a východ slnka v púšti. Teraz by sa hodilo, že už môžem pokojne umrieť. No my máme ešte iné plány.

Celý deň som teda radšej presedel v ochrane tieňa pod stanom. Popíjal som ?aj a bol som udivený ako veľa rozumiem beduínskemu dialektu. Teda ni? krát ni?. Chlapi a decká za?ali vyrábať klietku pre holuby. Tak som sa pridal a zapálil som sa tak do práce, že som trhal drôty a vyťahoval klince rukami. No po pár minútach som zistil, že som si zodral kožu na prstoch. Typický ja. Použije všetku silu, ale žiaden rozum. Tak som tam posedával, popíjal ?aj celý deň a tváril sa inteligentne. Neskôr keď sa decká prestali hanbiť, tak vo mne našli skvelý objekt zábavy. Takže som si plne užil ich pozornosti.

Keď sa už deň za?al chýliť ku koncu a slnko už bolo unavené po celom dni, som sa vybral na prechádzku do púšte ešte za svetla. Je to ?arovné miesto. Na celú diaľku kam sa pozriete je len nedozierna pláň a to je ako droga. Vidíte priestor bez hraníc a máte potrebu ísť stále ďalej. Ešte tamten kameň, ešte tamten tieň a vy sa len vzdialujete. A keď neobrátite svoje kroky, nenájdete cestu späť alebo ste zašli priďaleko, jednoducho zomriete. Keď sa slnko dostalo na okraj, zafarbilo všetko do ?ervena. Nizke zvyšky spasenej trávy rozohrali hru tieňov po piesku. Vracal som sa spať k stanom, keď ponad mňa preleteli dve sýrske stíha?ky. Tesne nad zemou, že som mohol pomaly vidieť pilotov. Želal by som si vidieť aj seba z ich perspektívy. Taký malý ?lovie?ik tárajúci sa krajinou.

Ve?er som si užil tiež nejakú tú zábavu. Vonku som stretol škorpióna, tak som zavolal na neho Fajsala, ktorý s ním urobil rýchly proces. Ja len dúfam, že nejaký jeho kolega nevlezie v noci do stanu. Bolo to zaujímavé stvorenie, ale stúpiť by som na neho nechcel. Aj preto sa stretol zblízka s papu?ou, lebo decká tu behajú ob?as bosé.
Pred spaním som ešte dostal ukážku tradičného sýrskeho tanca – ad dabke.

Tretí deň začal byť už pre mňa únavný, bo v noci som sa dobre nevyspal kvôli komárom čo ma hrýzli až do rána. A cez deň som začal uvažovať, že ďalšie dva dni budú veľmi dlhé. Čo ma prekvapilo u tejto beduínskej rodiny, že sa tu nepije káva. Kávu som považoval za jeden zo znakov beduínov. Beduínske tradicie tu tiež nebadám, no môj pobyt tu má nejaký zmysel. Dnes som sa prešiel do púšte, a zasa o kus ďalej. Tu som si uvedomil, aké je kráčanie pre mňa dôležité. Iba kráčať a premýšľať. Nekráčať niekam ani od niekaľ, len kráčať. A tiež aká je voda super, ale zároveň sa teším už na to jedno vychladené čo si dám v Damasku. A to bude to prvé, čo tam spravím. A preto sa asi vrátim o deň skôr. Môj život už totiž bez piva a talianskej kávy nemá zmysel. Práve ma pes zahnal do stanu. Ale písať som neprestal. Ani na úteku.

Na štvrtý deň som sa zobudil skoro, teda som v noci ani poriadne nezaspal, lebo ma niečo žralo celú noc. Komáre to neboli, no doteraz neviem čo to bolo. Ale keď vám poviem že mám asi sto hryzancov tak vôbec nepreháňám. Už by som sa rád vyspal normálne. Dnes sa deň trocha zmenil. Už som začal aj komunikovať s niektorými členmi rodiny a konečne som sa cítil menej ako cudzinec. Štyri dni je veľmi málo na to sžiť sa s niekým. A myslím si, že toto je najlepšia cesta ako sa naučiť hovoriť po arabsky. Bývať s jednou rodinou v púšti, lebo tu nemôžete byť sami, musíte komunikovať. A beduínska rodina sa drží celý deň pokope. Len že majú úplne odlišný dialekt.
Po obede sa tu v tábore zastavili dvaja Taliani, z ktorých sa nakoniec vykľuli moji susedia, bo bývajú asi o dvere ďalej v Damasku a jeden z nich sa dokonca pozná s mojimi kamarátmi. Svet je ozaj malý. Dokonca aj v sýrskej púšti môžete stretnúť nejakých známych.
Keď som sa prechádzal po púšti dnes, našiel som tam list papiera. Zdvihol som ho, prečítal si ho, usmial sa a poslal ho po vetre do neznáma. A keď ste zvedaví čo na ňom bolo, tak to vám nepoviem.
Ve?er som dostal zadarmo lekciu arabčiny z detskej knížky a spoločne sme zistili, že mám presne výšku stanového kolíku, takže tu môžem mať aj multifunkčné využitie. Hej a zistil som aj, že moje meno v beduínskom dialekte znamená niečo ako topiaci sa. Už viem prečo sa deti tak bavili vždy keď ma oslovovali.
V noci sme posedeli pri čaji a konečne sme sa poriadne rozrozprávali. Našiel som opäť miesto, kde sa mi páči, ale zasa deň pred tým ako musím ísť. Keď sme sedeli, tak ženy v stane zabili pavúka, ktorý bol taký veľký, že som sa ho bál aj keď bol mŕtvy. Po tých pár dňoch sa ma spýtali, že ako sa mi teda páči beduínsky život. Tak som im povedal, že milujem tú slobodu a tú ich kolektívnosť.
Vďaka bohu za silný púštny vietor dnes, bo mi bolo povedané, že v takomto vetre nie sú žiadne moskyty. No ja som nič nenechal na náhodu a obliekol som si všetko na seba. Aj ponožky a šermiarsku mikinu. Aj tak už vyzerám po minulej noci ako po boji.
Beduíni zvyknú mať tetovania. Hlavne teda ženy na tvári. Dnes som zistil ako sa robí. Vezmete popol z popolníka, zmiešate ho s vodou a soľou a obyčajnou ihlou na šitie túto farbu dostávate pod kožu. Možno to vyskúšam aj ja, ale až po tom, čo sa vrátim z Bagdadu. Každopádne už nejaké tie kozmetické zmeny mám za sebou. Tetovanie od moskytov a práve dredy z prachu. Keď som sem šiel prvýkrát, sprevádzala ma hudba Boba Marleyho a teraz keď odchádzam, mám vlasy ako on.