Jordánsko – Podujatia

Medzinárodný divadelný festival v Ammáne sa koná každoročne v apríli a je to jediný festival na Blízkom východe a v severnej Afrike, ktorý je organizovaný nezávislou divadelnou spoločnosťou. Predstavenia sú predovšetkým v arabčine a v angličtine. Vystupujú tu rôzne divadelné súbory z celého sveta.

Festival kultúry a umenia v Džeraše je medzinárodný festival, ktorého sa zúčastňujú umelecké zoskupenia z vyše tridsiatich krajín sveta. Všetky vystúpenia sa uskutočňujú v starom meste, na miestach ako sú rímske divadlá či antické chrámy.

Zápisník

Táto rubrika je určená pre všetkých, ktorí sa chcú podeliť so svojimi zážitkami z ciest. Posielajte nám svoje blogy a vytvárajte spolu s nami tento web. Len spolu s vami vieme vytvoriť bohatý a zaujímavý obsah.

Príspevky zasielajte na info@blizkyvychod.eu


(Aj v prípade, že vaše cestopisy sú z krajín mimo nášho záberu, kludne ich sem môžete umiestniť.)
Continue reading →

Sýria – Geografia

Základné informácie

  • Názov: Sýrska arabská republika – al-Džumhuríja al-Arabíja as-Súria
  • hl. mesto : Damask
  • najv. mesto : Aleppo
  • vláda : strana Baath
  • prezident : Bašár al-Assad (od r. 2000)
  • nezávislosť: od Francúzska 17. apr. 1946
  • rozloha : 185 180 km2
  • počet obyvateľov : 20 820 311 (2011: Svetová banka, pred vojnový stav)
  • mena : Sýrska libra
  • správne členenie: na 14 provincií

Predvojnové etnické a náboženské zloženie

Sýria mala pred konfliktom okolo 23 mil. obyvateľov pri ročnom raste populácie o 2,189 % . Priemerná dĺžka života je 70,9 rokov. Najväčšou etnickou skupinou v krajine sú Arabi ( 90,3 %). Kurdi, Arméni a ostatní predstavujú 9,7 % populácie. Konfesijná štruktúra krajiny –  moslimovia sunniti (74%), ostatní moslimovia 16 % , kresťania rôznych vierovyznaní 10 % a malé komunity židov.

Poloha

Sýria sa nachádza v oblasti Blízkeho východu na pobreží Stredozemného mora medzi Libanonom a Tureckom. Rozloha krajiny je 185 180 km2. Súš zaberá 184 050 km2. Najdlhšiu hranicu má krajina na severe s Tureckom (822 km), ďalej na východe s Irakom (605 km), Jordánskom a Libanonom (375 km), Izraelom (76 km).

V histórii sa Sýriou označovala aj oblasť Libanonu, Palestíny, Jordánska a Iraku. Táto bolo prerozdelená po 1. sv. vojne na základe Syces-Picotovej dohody. Oblasť Sýrie sa zvykla označovať aj ako Levanta.

Reliéf

Celá syro-palestínska oblasť kedysi jeden región. Libanon a Sýria majú podobnú geografiu a klímu ako Izrael a Jordánsko.

Pohoria Libanon a Antilibanon sú mohutnejšie ako pohoria v Izraeli a Jordánsku. Dosahujú výšku cez 3000 m.

Povrch Sýrie pozostáva z viacerých celkov. Na západe sa nachádzajú pásma pohorí, kým na východe sa rozprestierajú stepné roviny prechádzajúce až do Sýrskej púšte. Na juhu sa nachádza pohorie Džabal ad-Drúz.

Na západe krajiny, takmer rovnobežne s pobrežím Stredozemného mora, sa nachádzajú dve významné pohoria. Bližšie k moru pohorie Libanon a vzdialenejšie od mora pohorie Antilibanon (Džabal aš-Šarkí). Zostupuje až k hlavnému mestu Damasku, ktoré sa nachádza na jeho úpätí. Južne od Antilibanonu sa nachádza v pohorí Džabal aš-Šajch najvyšší bod Sýrie Hermon (2814 m), pod ktorým pramení rieka Jordán, ktorá preteká aj územím Sýrie. Na juhozápade, na hranici s Izraelom, sa nachádzajú Golanské výšiny, ktoré vytvárajú prirodzenú hradbu a umožňujú kontrolu nad údolím rieky Jordán.

Golanské výšiny

Golanské výšiny tvoria hraničnú oblasť medzi Izraelom, Sýriou a Jordánskom. Po poslednej sýrsko-izraelskej vojne je 1300km2 výšin okupovaných Izraelom. Celková rozloha výšin je 1800km2.

Hranica medzi Sýriou a Izraelom je demilitarizovaná a pod kontrolou OSN.

Táto vyššie položená horská oblasť umožňuje kontrolu nad okolím Galilejského jazera a údolím rieky Jordán, preto má pre obe strany strategický význam.

Priemerná nadmorská výška je 1000 m, a najvyšší bod Mount Hermon 2814 m, najnižší okolie Galilejského jazera a rieky Jarmuk sa nachádza pod úrovňou mora.

Geologicky je pohorie súčasťou väčšieho vulkanického masívu, ktorý sa utváral pred 4 mil. rokov. Niektoré geologické procesy prebiehajú dodnes.

Na severe údolie Banias oddeľuje svetlejší vápenec, od tmavých vulkanických hornín výšin.

Západnú hranicu tovrí údolie Jordánu, priekopová prepadlina padajúca prudko k brehom jazera.

Z juhu oblasť oddeľuje od Jordánska rieka Jarmuk.

Z východu ohraničuje Golany Wádí Ruqqad, oblasť pod kontrolou Sýrie.

Sever má strmší reliéf, na juh pozvolna klesá.

Golanské výšiny a  plošina Haurán sú súčasťou jedného holocénneho vulkanického poľa, ktoré siaha až k Damasku, Je pokryté neaktívnymi vulkánmi a sopečnými kužeľmi. Nachádza sa tu kráterové jazero Birkat Ram, ktoré je vyplnené prameňmi dažďovou vodou.

Sopečný bazalt pokrýva staršie vápence a sliene.

Hory na severe ako Mount Hermon majú odlišnú štruktúru, prevládajú tu jurské vápence, sedimentné svetlejšie horniny, čo umožnilo vznik krasových foriem.

Výšiny majú väčší úhrn zrážok ako zvyšok krajiny. Pramení tu rieka Jordán. Keďže odtiaľto pochádza 15% zdrojov vody Izraela, sú pre židovský štát veľmi dôležité.

Golany boli pôvodne súčasťou Sýrie, Izrael ich obsadil počas Šesťdňovej vojny v júni 1967, okolo 100 000 Drúzov a Čerkézov ušlo do Sýrie. V oblasti ich ostalo len 7000. Zvyšnej populácii mal Izrael po vojne zabrániť z bezpečnostných dôvodov návrat.

Roku 1981 formálne Izrael anektoval územie zákonom o Golanských výšinách. Tento krok nebol medzinárodne uznaný, Sýria stále požaduje kompletné stiahnutie Izraela z Golanov. Izraelská vláda zvažovala stiahnutie za normalizácie vzťahov so Sýriou, Hafez al-Assad to však odmietol. Obe krajiny sú doteraz v stave vojny.

Pobrežná pláň sa tiahne popri Stredozemnom mori, južne od Turecka smerom k Libanonu. Jedná sa o rovinu, miestami pokrytú pieskovými dunami, prípadne do nej zasahujú skalné výbežky. V oblasti sa nachádzajú dva najdôležitejšie sýrske prístavy – Latakia a Tartus.

Pobrežie kopíruje pohorie Džabal an-Nusajrijah dosahujúce výšku cez 1200 m. Najvyšší vrch pohoria je Nabi Yunis 1575 m.  Na hraniciach s Libanonom sa nachádza pohorie Antilibanon. Obe spomínané pohoria sú od seba oddelené Homskou bránou (nazývaná aj Brána do Sýrie), rovinatým údolím, ktorým vedie diaľnica spájajúca sýrsky Homs a libanonský Tripolis.

Smerom do vnútrozemia a viac na juh sa tiahne na hranici s Libanonom pohorie Antilibanon, ktorého vrcholy presahujú 2700 m. Východné svahy pohoria nezachytávajú dostatok zrážok. V pohorí sa nachádza najvyšší vrch Sýrie- Hermon (Džabal aš-Šejch), na jeho úpätí začína plošina Hawrán (južne od Damasku), tiahnuca sa smerom k Džabal ad-Drúz na juhu krajiny.  Žije tu početná komunita Drúzov.

Východná plošina je tvorená prevažne polosuchými stepami a púšťou. Pretkávajú ju pásma menších pohorí. Južne od nich sa rozprestiera nehostinná púšť Hamad. Východne od Homsu sa nachádza Homská púšť.

Z Tureckých hôr priteká do Sýrie Eufrat. Severovýchodne od rieky až po rieku Tigris, na sýrsko-tureckých hraniciach, sa nachádza úrodný región, nazývaný aj Džazíra (ostrov). Na severovýchode Sýrie, v kurdskej oblasti boli objavené ložiská ropy, čo zvýšilo potenciál regiónu.

Džazíra je zavlažovaná dvoma prítokmi Eufratu – Balich a Chabur. V 60. a 70. rokoch vybudované zavlažovacie zariadenia, produkčná poľnohospodárska oblasť.

Lesnej pôdy je len 2-3 % územia Sýrie. Na rozdiel napríklad od Českej republiky, kde je pomer lesnej pôdy stále ešte na úrovni 30 %.

Klíma

Z klimatického hľadiska je prevažná časť Sýrie púštneho charakteru so suchým a horúcim letom a miernou a daždivou zimou. Sýrska púšť zaberá zhruba 58 % sýrskeho územia. V prevažnej väčšine sýrsku púšť netvorí piesok, ale kamenistá púšť a step. Hlavná oáza sa nachádza na úpätí Palmýrskych vrchov.

Klimatické pásma prechádzajú od pobrežia, kde prevláda stredomorská klíma, cez polosuché oblasti až k púšti smerujúcej ďalej do Iraku a Jordánska.

V krajine je typická klíma pre Stredomorie –  vlhké chladnejšie zimy a suché letá.

Pohoria kopírujúce pobrežie a zabraňujú prechodu zrážok ďalej do vnútrozemia. Na východ  sú preto suchšie a teplejšie oblasti.

Vodstvo

Pre Sýriu je významným vodným tokom Eufrat, ktorý pramení v horách v Turecku a územím Sýrie preteká v dĺžke 675 km. Pre krajinu predstavuje Eufrat až 80% zásob vody. Má dva ľavostranné prítoky, stále rieky Balich a Chabur, obe prameniace v sýrsko-tureckom pohraničí.

Assadovo jazero je najväčším jazerom v Sýrii. Vzniklo roku 1973 výstavbou priehrady na rieke Eufrat.

Pre suché pláne smerom na východ Sýrie sú dôležité menšie vodné toky, oázy a pramene. Jedným z takýchto menších tokov, ale za to významných je rieka Barada, prameň v pohorí Antilibanon 27 km od Damasku, hlavný zdroj rieky predstavuje jazero Barada 8 km od Zabadani. Rieka sa postupne stráca v púšti. Na mieste, kde leží hl. mesto Sýrie Damask, vytvára rieka úrodnú oázu o rozlohe 370 km2, nazývanú al-Ghutah. Táto oáza predurčila Damask k prosperite, už od antických čias. Rozrastanie mesta a postupná urbanizácia oblasti viedla koncom minulého storočia k postupnému nahrádzaniu oázy modernou výstavbou.

Barada si razí cestu cez roklinu Rabwe pred Damaskom, následne sa rozdeľuje do siedmych kanálov zavlažujúcich oázu.

Nárast populácie a nedostatok zrážok v poslednom období spôsobilo viacero fáz sucha.

Ako Abana sa rieka Barada spomína už v Bilbii.

Prítoky rieky Jarmuk na juhu sú využívané na poľnohospodárstvo.

Na podzemnú vodu je najbohatší región Al Ghab na severozápade Sýrie, kde sa nachádza 19 hlavných prameňov a podzemných riek.

Mapa Sýrie

Mapa Sýrie
Sýria
Zdroj: ezilon.com

Sýria – História

Vznik názvu Sýria má mnoho interpretácií. Jedna z nich hovorí, že vznikol od slova Asyraja, pochádzajúceho od slova Ašur, alebo od fenického názvu mesta Súr či od názvu hôr Sýrjún. Ďalšia interpretácia uvádza, že pomenovanie Sýria vzniklo od fenického Sýr, čo znamená pán hôr a ženský rod Sýria potom znamená „pani najvyššia“.
Continue reading →