Názov
Odkiaľ vzniklo pomenovanie Blízky východ? Rovnaká oblasť sa zvykne označovať aj ako Predný (stredný) východ, či juhozápadná Ázia. Termín Blízky východ vymysleli Európania na označenie geografického regiónu ležiaceho medzi Európou a vzdialenejšími časťami Ázie – Ďalekým východom. Región leží primárne v Ázii, no keďže má severná Afrika silné kultúrne a geografické väzby na Blízky východ, zvykne sa sem preto začleňovať.
Most medzi civilizáciami
Blízky východ fungoval ako spojnica medzi troma kontinentmi.Od staroveku ním viedli najdôležitejšie obchodné cesty. Z Číny a Indie smerovali po mori aj po súši cez Blízky východ a odtiaľ ďalej do oblasti Stredomoria. Najznámejšou sa stala Hodvábna cesta.
Po mori viedli buď cez Indický oceán, Červené more a ďalej do Európy alebo sa tovar prevážal po súši cez Arabský polostrov. Polostrov pokrýva prevažne nehostinná púšť. Dôležitú úlohu pri diaľkovom transporte naprieč Arabským polostrovom preto zohrali ťavie karavány. Bez ťavy by pravdepodobne nebolo možné v týchto klimatických podmienkach realizovať diaľkový obchod. Preto sa aj nazýva safínat al-bahr (loď púšte).
Kultúra
Kultúra je adaptáciou na prírodné podmienky. Jedinečný geografický priestor preto formoval jedinečné kultúry.
V oblasti vznikli staroveké roľnícke kultúry, no prírodné podmienky predurčili vznik kočovného spôsobu života. To, že viedli územím dôležité obchodné cesty a veľká časť obyvateľstva migrovala, prispelo k formovaní bohatej arabskej kultúry. Dochádzalo k silnej kultúrnej difúzii. Obchodnými cestami sa nešírili totiž len tovary, ale aj myšlienky, inovácie aj náboženstvá. Z Ázie sem prenikali myšlienky hinduizmu a budhizmu.
Na Blízkom východe vznikli tri najväčšie monoteistické náboženstvá- judaizmus, kresťanstvo a islam. Odtiaľ sa potom šírili do Afriky, Európy a Ázie.
Jadrom arabskej kultúry sú beduíni. Práve oni sú výborným príkladom vplyvu prírodných podmienok na formovanie špecifickej kultúry. Museli kočovať za pastvinami a vodnými zdrojmi. To ovplyvnilo ich hmotnú aj nehmotnú kultúru. Výbava ich príbytkov je skromnejšia, kvôli potrebe neustáleho premiestňovania, na druhú stranu je bohatá ich nehmotná kultúra (hudba, tanec, poézia).
Hustota obyvateľstva
Ľudia sa sústreďovali v sídlach v pobrežných oblastiach a v okolí najväčších riek (Eufrat, Tigris, Níl). Najväčšiu hustotu má údolie rieky Níl a jeho delta. Naopak, v oblasti sa nachádzajú aj neobývané časti – Líbyjská púšť, Rub al-Chálí. Najväčšie mestá sú Káhira (cez 17 mil.) a Teherán (8 mil.).
Klíma
Do regiónu zasahujú tri hlavné klimatické oblasti – stredomorská, suchá púštna a polopúštna.
Vegetácia sa sústreďuje do prímorských oblastí, údolí riek, prípadne do hôr, ktoré sú schopné zachytávať dostatok zrážok. Súvislejšie zalesnenie sa nachádza v tureckých, libanonských, sýrskych horách, na severe Alžírska. Anatólia, veľká časť Sýrie a Iraku je tvorená polosuchými stepami.
Podzemné vody predstavujú v mnohých krajinách Blízkeho východu najpodstatnejšiu zásobáreň pitnej vody. Krajiny ako Egypt, Sýria či Irak sú priamo odkázané na povrchovú vodu. Pre krajiny ako Saudská Arábia, Katar, Spojené arabské emiráty a iné, kde sa nevyskytujú celoročné vodné toky a úhrn zrážok predstavuje len zanedbateľné hodnoty, sú podzemné vody najdôležitejším zdrojom pitnej vody. (z krajín severnej Afriky má bohaté zásoby podzemnej vody Líbya)
Strategický význam
Cez oblasť Blízkeho východu v súčasnosti prechádza niekoľko najvýznamnejších námorných trás. Mimoriadny význam má Suezský kanál, ktorým si lode skracujú cestu, aby nemuseli oboplávavať Afriku. Suezský kanál spája Stredozemné more s Indickým oceánom (vybudovaný bol v rokoch 1859-1869). Námorná trasa vedúca cez Suez križuje aj Arabské more pri pobreží Somálska, ktoré je vyhlásené za rizikovú zónu na úrovni vojenského konfliktu. Spôsobuje to problém s pirátstvom. Napriek tomu sa lodiam oplatí riskovať a plaviť sa k Suezu.
Hormuzská úžina je strategicky významným bodom v Perzskom zálive. Všetka ropa prepravovaná po mori z krajín Perzského zálivu prechádza po tejto trase.
Úžiny Bospor a Dardanely spájajú Čierne more s Egejským. Nazývajú sa aj Turecké úžiny, keďže sú pod kontrolou Turecka.
Oblasti
Anatolská a Iránska plošina tvoria jadro súčasných krajín Turecko a Irán. V minulosti boli tieto hornaté plošiny domovom prvých civilizácií a kultúr. Anatoloská plošina leží v Malej Ázii, zo severu ju ohraničujú Pontské vrchy (pobrežie Čierneho mora) a na juhu pohorie Taurus (Stredozemné more). Úrodná pôda na tejto plošine dala predpoklad pre rozvoj poľnohospodárstva a hustého osídlenia už v staroveku. Iránska plošina je ohraničená pohoriami Elbruz a Zagros. Aj keď je veľká časť plošiny suchá, viaceré ríše si ju v minulosti vybrali ako svoje centrum. Z tohto regiónu potom kontrolovali veľkú časť Blízkeho východu.
Púšte
Len menej ako 10% povrchu Blízkeho východu tvorí obrábateľná pôda. Zvyšok kvôli zrážkam tvoria polosuché a suché púštne oblasti. Do Egypta zasahuje zo západu Líbyjská púšť, na Sinaji Sinajská púšť, Arabská púšť na Arabskom polostrove, Negevská púšť v Izraeli a Sýrska v Sýrii.
Arabský polostrov je centrálnou časťou Blízkeho východu a jadrom arabského sveta. Cely polostrov sa pomaly otáča v protismere hodinových ručičiek, v budúcnosti uzavrie Perzský záliv a vytvorí z neho vnútrozemské more.
Väčšina jeho povrchu má z nedostatku vodných tokov a zrážkovej vody púštny charakter. Život sa tu kumuluje v oázach, kde sú zväčša v dôsledku výskytu podzemných vôd podmienky vhodné pre život.
Oblasť úrodného polmesiaca sa rozprestiera od východného Stredomoria po Perzský záliv. Oblasť prechádza v okolí veľkých riek ako Níl, Eufrat, Tigris, Levantou až po Iránsku plošinu. Úrodná pôda a dostatok vody predurčili oblasť pre vznik poľnohospodárstva, vznikli tu veľké populačné centrá a staroveké civilizácie.
Na BV sa nachádza najnižšie položené miesto na zemi – Mŕtve more– 423 m pod hladinou mora. Voda sa odparuje, obsah soli je niekoľkonásobne vyšší ako v oceáne, podmienky sú preto nevhodné pre akýkoľvek vodný život. Soľ a bahno majú liečivé účinky.
Mezopotámia – medzi riekami Eufrat a Tigris, v preklade znamená „medziriečie“. Údolie Nílu malo oproti Mezopotámii strategickú výhodu. Púšť zo západu aj východu fungovala ako prírodná ochrana pred útočníkmi, vodopády na rieke pred vpádom po vode. Ďalšou výhodu Nílu bolo, že každoročné povodne boli predpovedateľné na konkrétne obdobie, zatiaľ čo Eufrat a Tigris sa vylievali premenlivo.
Cyklus záplav na Níle bola prerušený výstavbou Asuánskej priehrady.
Hospodárstvo
Poľnohospodárstvo na Blízkom východe je pomerne limitované prírodnými podmienkami. V okolí spomínaných veľkých riek, Sýria, Irak, Irán, Turecko. Z ekonomického hľadiska je najdôležitejšia ťažba ropy a zemného plynu – Irak, Irán, Saudská Arábia, Kuvajt, Emiráty. (krajiny s najväčšími zásobami ropy) Najväčšie svetové zásoby ropy sú práve a Blízkom východe. Z krajín Perzského zálivu sa na exporte ropy Saudská Arábia podieľa až 50timi percentami – je najväčším exportérom ropy aj z celosvetového meradla.