Bahla s čarodejníckou povesťou

Ománske mesto Bahla, vzdialené asi 200 kilometrov od Muskatu, pozná každý Ománec. Dostalo prívlastok čarodejníckeho mesta a dodnes sa nad mestom týči obrovitánska pevnosť, ktorá dodáva mestu starobylý nádych.

Po niekoľkých dňoch v Ománe keď človek už čo to prežil nastal čas vybrať sa k miestu, ktorému sa mnohí domáci radšej vyhnú. Reč je o meste Bahla, kde podľa starých arabských legiend sídlia zlí džinovia, ktorí sú zodpovední za všetko zlé, čo môže postihnúť ľudí a ich krajinu. Ľudia vtedy, ale aj dnes verili na amulety, ktoré ich mali pred zlými džinmi ochrániť a kto nemusel, ten do Bahly radšej ani nešiel a vyhol sa jej oblúkom. Dodnes niektorí Bahlu prezývajú ako „mesto čarodejníkov“. Pevnosť, ktorá Bahlu preslávila vo svete vidno už z diaľky a ja sa neviem dočkať kedy spočiniem v jej tieni. Podarilo sa mi presvedčiť šoféra Hamída, aby sa s mikrobusom pokúsil vyštverať hore na vyhliadku odkiaľ by sme mali Bahlu ako na dlani. Ani on tam ešte nebol a preto to berie ako výzvu. Stojím na kopci, opiera sa o mňa horúci vietor odrážajúci sa od skalnatých hôr pohoria Džebel Achdar roztrúsených všade naokolo, očami krúžim nad mestom až ich napokon zaborím do hlinených múrov obdivuhodnej pevnosti. Hovorí sa, že pevnosť tu v Bahle patrí medzi najstaršie a najväčšie v celom Ománe. Už v 12.storočí ju vybudoval kmeň Bani Nebhan, ktorý obýval okolitú krajinu. Jej význam len podčiarkne fakt, že ju v roku 1987 zaradilo UNESCO do svetového dedičstva. Mrzí ma len jedno, a to že je pevnosť už niekoľko rokov v rekonštrukcii a preto je zatvorená. Túlam sa aspoň v jej blízkom okolí, kde sa za palmami ukrývajú polorozpadnuté hlinené domčeky.


Pevnosť v Bahle patrí k najkrajším a najväčším v Ománe


V okolí pevnosti vyrastajú domy a palmové oázy


Pevnosť v roku 1987 všimlo aj UNESCO


Stará pevnosť v Bahle


Dominantou pevnosti je vysoká veža

Oproti pevnosti sa začínajú kľukatiť uličky starého mesta plné nevysokých domov. Priamo medzi nimi sa rozprestiera aj miestny souk, kde však ruch počas najväčšej páľavy ustane a rozozvučí sa zase až podvečer. Souk preslávila miestna keramika a hrnčiarske umenie, ktoré sa tu dedí z pokolenia na pokolenie. Domáci vyrážajú so svojimi výrobkami aj do mnohých ďalších miest, aby ich popredávali na miestnych trhoch. Je piatok, krátko po obede a ulice sa zdajú byť ľudoprázdne. Sem tam stretávam obchodníkov sediacich pred svojimi obchodmi, ale dali by sa spočítať na prstoch oboch rúk. Starý dedko predáva strieborné khanjare, tradičné dýky aké zvykli nosiť muži za opaskom. Keď som nakukol bližšie za pootvorené dvere okrem dýk sa dá kúpiť hotový arzenál od pušiek až po malé strelné zbrane. Otvorené má aj košikár, predajca oblečenia a látok. Život tu plynie veľmi pomaly a určite to nie je spôsobené len piatkom. Svoje miesto som si našiel v malom podniku, kde trávim čas pri čiernom čaji s mliekom aký sa v Ománe pije na každom kroku a pozerám do ulice, ktorá končí až pri pevnosti.


Na miestnom souku predávajú aj zbrane


Tovar leží vyložený priamo na ulici


Život v uličke


Mladý Ománec v snehobielej dišdaši a typickou čiapočkou


Pevnosť v Bahle z tesnej blízkosti

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.